Byť žienka domáca? A prečo nebyť? Stále sa chválime, že vieme robiť veľa vecí naraz. Ideme do práce a už myslíme na to, čo stihneme vybaviť cez obednú prestávku. O piatej je kino, cestou stihnem nakúpiť. Zajtra má otec narodeniny, treba vybrať a kúpiť darček, keďže cez víkend je oslava. To mi pripomenulo, aby som sa nezabudla dohodnúť so sestrou, kto kúpi víno. Popri tom sa zapíšem v práci, postavím vodu na čaj a prehodím pár ranných viet s kolegyňou. Čo behá po rozume jej, ani nechcem vedieť. Možno dnes jej deti majú niečo dôležité v škole, alebo treba zaplatiť účet za telefón, či premýšľa o tom, ako si zmanažuje prácu, aby cez obed stihla kaderníka. Väčšina z nás vám vie aj kedykoľvek povedať, koľko špinavej bielizne na pranie má doma, či netreba kúpiť aviváž, alebo kedy naposledy poliala kvety. A pritom sa bavíme o počasí a zanietene hodnotíme problém s ranným výberom oblečenia, lebo toto počasie...A pracujeme. Samozrejme, sú aj výnimky. Tak ako budem vždy zanietene obhajovať neexistenciu homogénnych národnostných, etnických, a iných stereotypizovaných skupín, tak ani svet žien nie je len čierny alebo biely. Len jednoducho, v zabezpečovaní domácnosti a staraní sa o blízke osoby, sme fakt dobré. Veď aj máme stáročnú prax.
Avšak 20. storočie už nebolo „stoletím páry“ ako storočie pred ním, ale storočím ktoré v nás začalo vytvárať pocit nespokojnosti s vlastným životom, ak svoju pozornosť sústredíme len na túto nekreatívnu a neambicióznu zložku života. Obraz ženy v domácnosti zavesený v učebniciach ženských aj neženských hnutí ako odsúdenia hodný exemplár mužského ovládania sveta, nedovoľujúci žene presadiť sa a emancipovane kráčať svetom. Školy zaplnili ženy túžiace po vzdelaní a samostatnosti. A je to úžasné. Rovnoprávnosť v možnostiach, sloboda v kreovaní vlastných snov a cieľov sú vymoženosti, pod ktoré sa kedykoľvek rada a s vďakou podpíšem. Nemyslím však, že sme sa pri ich napĺňaní vybrali vždy správnou cestou. Neviem, či sme si nezamenili onú rovnosť možností, za rovnakosť realizácie. Pred desiatimi rokmi by som bola možno vehementne obhajovala vetu: „Žena môže byť v kariére rovnako dobrá a úspešná ako muž.“ Dnes by som toto vyjadrenie, lepšie poznajúc samu seba, na pohľad mierne, v skutočnosti však zásadne opravila: „Žena môže byť iným spôsobom rovnako dobrá a úspešná ako muž.“
Nechali sme sa presvedčiť, že obdivovať svojho muža, variť mu a vytvárať teplo rodinného krbu je len pre nevzdelanú ženu. Alebo pre blondínku? Že vychovávať deti svojho muža možno len za pomoci výchovno-vzdelávacích inštitúcií od polroka života dieťaťa a rozdelením starostlivosti, lebo by sme mali byť úspešné a je fér, aby aj muž vedel, aké to je. Že by sme mali zarobiť dosť peňazí, aby sme sa necítili vydržiavané, namiesto prisúdenia hodnoty práci starostlivej matky a ženy v domácnosti.
Môžem byť úspešná manažérka, alebo skvelá právnička. V našej spoločnosti znie zvláštne ambícia - byť výborná učiteľka, ale prečo nie. A pri troche fantázie môžem byť aj politička s dostatočnou podporou. Získam spoločenský status a pravidelný príjem na svojom účte. Ale budem tak šťastná? Verím tomu, že úspech vyžaduje energiu a čas, ktoré je nevyhnutné kariére venovať. A zanietenie a sústredenie. Ale čo ak som šťastná pri pohľade na svojho úspešného muža, ktorý rád príde domov, kde je útulne a stretne sa tam so ženou, v ktorej očiach vidí obdiv a náklonnosť a pochopenie. Čo ak som žena, ktorá vie a chápe a rozumie, ale nepotrebuje nikomu nič dokazovať, lebo vo svojom vnútri vie, že ONA JE. Že energiu a úsilie chce venovať najmä harmónii v ich spoločnom živote a nechce prísť domov vyčerpaná z práce, s uznaním od šéfa, ale bez chuti komunikovať a zdieľať svoj život s niekým iným. Čo ak túžim zabezpečiť partnerovi príjemné trávenie voľného času, v príjemnom prostredí s príjemným človekom. Chcem vedieť veľa vecí, túžim poznať svet, rada sa porozprávam o otázkach života aj politiky, ale cieľom pre to všetko je len moja vlastná spokojnosť. Keď počujem krásnu hudbu, je mi krásne. A keď môžem zlepšovať svoj spev a učiť sa hrať na klavíri, je mi ešte krajšie. Nechcem vystupovať a byť slávna. Ak niekto toto všetko robí pre dosiahnutie spoločenského uznania, pracovnej pozície, vyššieho zárobku a vie, že tým získa vlastnú spokojnosť, tak je to skvelé. Choďte do toho. To len ja a možno ešte zopár stoviek ďalších žien chce slobodne žiť svoj úžasný obyčajný život.
Jediné po čom túžime, je mať vedľa seba muža, ktorý je samostatný, pracovitý, schopný, ktorého si môžeme vážiť, a ktorý to dokáže oceniť. Milovania hodný muž. (ale o tom už nabudúce)