A tak sme išli. Odparkovali sme niekde medzi mestskými časťami Budatín a Zádubnie. Krížom cez lúku a les miestami riadne do kopca.. už tu sme mali nádherné výhľady. Trvalo nám to pomalým tempom a s prestávkami max. jednu hodinu a boli sme pri veži.
Pod vežou je posedenie stôl a dve lavice...nemilé bolo, že stôl bol plný prázdnych fliaš od alkoholu. Oceľové schody sú obložené drevom asi po ôsme poschodie. Bol odtiaľ naozaj krásny výhľad na Žilinu a okolie. Hore na veži poriadne fúkalo a veža sa kývala..priznám sa, že ja som hore dlho nevydržala.
Naspäť sme zišli opačným smerom priamo do Zádubnia. Cesta bola kúsok cez les a potom lúkou dole. Nebola náročná a bola omnoho kratšia. Navštíviť vežu určite odporúčam (aj s deťmi) ...stojí to za to.












