
Ja som sa takto na chvíľku zastavila v nedeľu doobeda pohľadom na nášho domáceho miláčika. Bolo mu úplne jedno čo sa okolo neho deje. On dokázal doslova vypnúť. Fotila som ho ale jemu to vôbec neprekážalo.

Cítil sa úplne bezpečne lebo ani oko neotvoril.

Dokonca ani vôňa z kuchyne ho nedokázala naštartovať.

Detské hašterenie mojich detí asi dokonale filtroval.

Jednoducho povedané labky hore a totálny veget.
Mne v tej chvíli prebehlo hlavou, že mám na šporáku obed a pečiem koláááááč.