Navzdory osvete, ktorú sa snažím vo svojom okolí šíriť - neustále sa ešte stretávam s určitým odporom a nedôverou voči mojej práci. A keďže svoju prácu úprimne zbožňujem práve pre to, že v nej vidím úžitok pre všetkých, chcem vám ju trochu priblížiť.
Väčšina ľudí vidí v sprostredkovateľovi agenta s teplou vodou. Áno, aj vďaka Modrým sme získali imidž "slizkých kravaťákov, ktorí vám poistia aj chlpy na zadku, len aby zarobili". Toto nebolo z mojich úst, ale z úst teraz už môjho klienta.
Ťažko vysvetľovať čokoľvek niekomu, kto si len prišiel vyliať žlč za krivdy, ktoré mu kedysi spôsobil niekto, kto v biznise už ani nie je. A preto jednoducho nevysvetľujem. Po 40 minútach nahnevaných urážok som mu povedala jedinú vetu:
"Akceptujem, že každý má právo na svoj vlastný názor, len nechápem, prečo si utvárate názor na mňa na základe skúsenosti s iným človekom."
Dotyčný pán sa zarazil, v nemom úžase sa zodvihol a bez slova odišiel.
Prešli celé 4 mesiace a ja som už pradávno zabudla na dotyčného pána. Zazvonil zvonček, tak som zodvihla dverového vrátnika. "Idem za pani Novákovou." Zostala som prekvapená, pretože stretnutia si podrobne plánujem, ale keďže som mala "administratívnu hodinku", otvorila som dvere.
Vo dverách sa objavil klient, ktorého z dôvodu ochrany osobných údajov nazvem "pán Hudroš".
Prvé čo mi preblislo hlavou bolo "prišiel na psa mráz", no to som ešte netušila, že pán Hudroš nie je len tak nejaký hudroš.
Podala som mu ruku a usadilo ho v kancelárii, so slovami "Ako Vám môžem pomôcť?"
Spustil monológ o tom, že potrebuje toľko a toľko na prerábku bytu. Detailne a rozhorčene opisoval ako si obehal všetky banky - že tam chcú to a hentam zas ono a že aj keď to nakoniec všetko obehal a doniesol, tak mu všade všetko zamietli kvôli príjmu. V tom sa prudko postavil, hodil na stôl hrču papierov so slovami "tak som zvedavý, čo s tým teda spravíte, keď ste tvrdila, že pomáhate ľuďom a čo ja viem čo všetko".
Niekto by si povedal, že v tomto bode som s pánom Hudrošom mala vyraziť dvere, alebo mu minimálne pripomenúť základy slušného správania. Ja som však z tohto gesta pochopila, že je zúfalý. Že je to otec rodiny, ktorý drie denno-denne, aby sa jeho deti mali lepšie, aby jeho žena nemusela brať prácu na doma a chodiť na pofidérne brigády. A po večeroch sedí nad papiermi a skladá, ako by mohol ušetriť, lenže má dve práce, rodinu a prerába byt, takže na nejaké prepočty mu veľa času nezostáva. A keď už si ten čas našiel a obehal všetky banky, všade mu povedali "nie, máte nepostačujúci príjem". Toto by totálne zdeptalo aj mňa.
Zobrala som hromadu papierov a začala sa v nich prehrabávať... s otázkami "kto ste? kde robíte? za koľko? ako dlho? koľko potrebujete? dokedy? na čo?".... atď. Každý sprostredkovateľ si vie predstaviť, všetky tie otázky a každý klient si pri nich myslí, že je na výsluchu FBI.
Výsledok bol po 15 minútach jasný. "Nezvolili ste správnu banku."
Vo výsledku riešenie bolo pomerne jednoduché. Ale jednoduché bolo pre mňa, pretože sa tomu venujem 8-14 hodín denne 5 dní v týždni.
A čo klient? Splátka sa mu oproti pôvodnému úveru nezmenila,pretože sme refinancovali. Získal ale 30 tisíc na prerábku a tak so ženou nemuseli naháňať peniaze a miesto nadčasov sa mohli venovať rodine.
O týždeň bol u mňa už na vopred dohodnutý termín aj s celou rodinou a haldou papierov. Dnes mu spravujem celé portfólio - úvery, dôchodky, investície pre deti, "smart" úver aj všetky poistky... a dodnes je to jeden z klientov, od ktorého mám najviac odporúčaní. Prečo?
Celkové náklady rodiny sa zvýšili o 20€ mesačne, ale máme zrekonštruované bývanie, niekoľko tisíc v rezervách a jedinou starosťou klienta po večeroch už nie sú papiere :D ale ako dostať loptošov do postele, aby mohol tráviť čas s manželkou.
