V prvom záchvate po prečítaní si diskusných príspevkov prišlo "akože o čom tento píše???"
V druhom záchvate bola otázka "ktorý .... tu má na starosti nejakú kontrolu príspevkov?"
Pochopila som, že podobne ako v bežnom živote platí - čo si neurobíš sám, nemáš a šla som si dať kávu.
* * * * *
Chcem teda poprosiť tých z vás, ktorí sa nedokážete ubrániť v diskusii rozoberať syntax, slovosled, zvratné zámená a podobné gramatické a štylistické prvky, aby ste si založili vlastný blog a realizovali svoje gramatické okienko tam. Je mi ľúto, že ste snili o kariére učiteľa slovenčiny a dnes sedíte frustrovaní v nejakej kancelárii meter krát meter v práci, ktorú nenávidíte, ale neliečite si svoje komplexy spamovaním v diskusii článkov iných.
Tí menej sčítaní provokatéri by si mali aspoň vygúgliť slovo "diskusia" nech sa zbytočne nestrápňujú.
A tí, ktorí si myslia, že majú právo robiť korektúry na základe maturity alebo nejakého titulu - ak by tomu tak bolo, niekto by vás o to požiadal a možno vám za to aj zaplatil. Ja to ale nie som.
Ak sa neviete vymaniť z niečoho, čo ste sa naučili na základnej či strednej škole, je mi vás úprimne ľúto. Na druhej strane to tiež niečo svedčí o vašom vývojovom stupni. Ak by sa vždy všetci držali striktne pravidiel, nikdy by nevzniklo nič unikátne.
No a v neposlednom rade k sprostredkovaniu - téme, ktorá vyvoláva nevraživosť a dokonca podnecuje k agresívnejším príspevkom až osočovaniu. Ak si myslíte, že za mnou nikdy neprišiel nejaký sprostredkovateľ a neuzavrel mi nejakú absurditu, ktorá ma vo výsledku stála tisíce (najskôr korún, potom eur), ste na omyle. :D
Sama som si tým prešla, dokonca niekoľko krát! V tomto blogu nič nepredávam, nič neponúkam ani si nerobím reklamu. Píšem len o vlastných skúsenostiach a o tom, ako svoju prácu robím ja.
Možno to niekto obmedzený nedokáže pochopiť, ale blog som založila len preto, že ma baví písať - a písať vlastným štýlom, vymýšľať si vlastné slová a neriadiť sa striktne šedým priemerom. Aj preto v mojich článkoch nie sú tabuľky, štatistiky, porovnania či odkazy na predajné stránky, reklamy alebo kontaktné údaje. Rozprávam príbehy ľudí, ktoré môžu pomôcť v praxi každému.
Ak však máte obmedzený predpojatý prístup alá "kôň s klapkami na očiach" - cválajte ďalej, ani sa nezastavujte a proste na môj blog nechoďte - ja vás tu nechcem.