Hneď na úvod treba povedať, že o futbale neviem nič. Ešte nedávno som si myslela, že Borussia a Dortmund sú dva rôzne kluby. A nevedela som pochopiť, prečo sa u nás doma raz fandí Hamšíkovi (keď hralo repre) a raz nie (liga majstrov). Ale ako mama dvoch synov nemám na výber. Futbal je skrátka súčasť môjho života. A tak tentokrát mierime do Bordeaux, na zápas s Walesom. Na bicykli.
Samozrejme nie celú cestu. Najprv lietadlom do Paríža, potom ešte prestup do Bordeaux. Vzhľadom na prebiehajúce štrajky a rozsiahle security opatrenia očakávam riadnu pakáreň. Ale napodiv cesta prebieha úplne hladko. Okolo piatej popoludní pristávame v Bordeaux. Je utorok, zápas sa hrá v sobotu. Dovtedy máme v pláne spraviť okruh po tunajšom vinohradníckom kraji.
Po vymotaní z mesta cesta vedie lesom, občas minieme kostolík alebo malý vinohrad. Cyklistické trasy sú tu úžasne vybudované a udržiavané. Zaujímavosťou je pol kilometra dlhý tunel prerazený cez skalu špeciálne len kvôli cyklistom.
Prechádzame cez malé mestečká, kde tu drieme na priedomí alebo na terase dedko alebo babka, inak nikde nikto. Rovinatú cestu občas vystrieda mierny kopček, vtedy mi rodina zmizne v diaľke.
Nocujeme v malých penziónoch alebo na statku. Večer si nakrájame syry, popíjame víno a pozeráme futbal.
Ráno sa dedinky pomaly prebúdzajú, víta nás kikiríkanie kohútov a zvuky kostolných zvonov. Počasie je krásne, iba jeden deň okolo obeda spŕchne.
V sobotu sa pri Creóne napájame na cyklistickú trasu, ktorou sme prišli pred troma dňami z Bordeaux. Posledných dvadsať kilometrov je príjemná rovina lesom, voňajúcim po daždi.
Okolo dvanástej prichádzame do Bordeaux. Ulice sú plné fanúšikov Walesu v červených dresoch, občas vidno aj Slovákov.
Naobedujeme sa na námestí blízko rieky a ideme sa ubytovať. Bývame mimo centra, blízko pri štadióne. Okolo tretej prídu pre bicykle a odvezú nás k štadiónu. Tri kilometre okolo štadióna je security zóna, autá tam už nepúšťajú, pokračujeme električkou (autobusová linka nechodí, štrajkujú). Zo zadnej časti električky sa ozýva hromové: "Na kráľovej holi". Prejdeme kontrolou a sme na štadióne.
Ešte zástavka vo fan shope, okolo počuť slovenčinu, dopredu sa prebíja energická pani a objednáva suverénne po slovensky. Nakoniec zmagoreného predavača nejako prinúti, aby jej predal čo chce, zozadu sa tlačia ďalší fanúšikovia chtiví tričiek a šálov.
Štadión má kapacitu 50 000 miest. Vľavo je červené more fanúšikov Walesu, ideme medzi našich. Atmosféra je úžasná, slovenskí fanúšikovia sú v menšine, ale často prekričia súpera. Ako zápas dopadol všetci viete.
