Môj muž zachádza rád do extrémov, takže tento rok sme sa vybrali na Špicbergy. Upozorňoval nás, že tam bude chladno, ale kto by to bral začiatkom augusta až tak vážne.

Po pristátí v Longyearbyene bolo päť stupňov a fúkalo. Najprv som vylovili z ruksakov mikiny, potom vetrovky a nakoniec zimné čiapky. Vítali nás plagáty ľadových medveďov a reklamy na výlety na snežných skútroch. Skrátka leto v plnom prúde.
Longyearbyen má menej ako 3000 obyvateľov, domy sú tu postavené na koloch, všade sú odparkované na drevených roštoch snežné skútre, nevyhnutné dopravné prostriedky počas dlhej zimy. Stromy, kríky, ani trávu tu nevidno, všade je len akýsi mach a skaly. Po meste sa potulujú soby. Bol práve polárny deň, čo mi dodávalo dobrý pocit, že v noci zimšie nebude.

Ubytovali sme sa v turistickej ubytovni a odišli na stretnutie so sprievodcami, ktorí nás mali sprevádzať na výlete na kajakoch.
Hráme v rodine takú hru: máme so synmi len základné údaje kam cestujeme a čo nás tam asi čaká, detaily sa dozvedáme od hlavy rodiny až na mieste. Táto hra je vlastne nevyhnutnosť. Z domu by ma nikto do arktických vôd na kajaky nedostal. Takto mi nič iné neostáva, iba nasledovať ostatných.
Naši sprievodcovia, nemecká dievčina Katja a ruský mládenec Vladimír, vyzerali veľmi kompetentne. Vyskúšali sme si neoprény, rozdelili zásoby jedla a pokúsili sa všetky veci, vrátane stanov, spacákov a oblečenia napchať do kajakov. Ešte nás upozornili, že v noci sa budeme po hodine a pol striedať na medvedích hliadkach. Polárne medvede môžu byť na nás zvedavé, nesmieme sa nechať zaskočiť. Skontrolovali si zbrane a dali nám rozchod. Môj muž sa dušoval, že o medvedích hliadkach nebolo v propozíciách ani slovo.
Na Barentsovo more sme vyrazili na druhý deň ráno. Väčšia loď nás zaviezla hlbšie do fjordu a tam nás aj s kajakmi vyložili. Svietilo slnko, bol príjemný deň.



Sprievodcovia skontrolovali okolie (veď viete, medvede) a všetci sme sa na pláži v pokoji naobedovali. Potom nasledovalo súkanie do neoprénov a odraz od brehu. Kajaková expedícia sa začala.
Oblečeným v termoprádle, v hrubých vlnených ponožkách, zimných čiapkach, chráneným neoprénmi nám zima nebola. More bolo pokojné, výhľad na skalnaté pobrežie impozantný.

Večer sme rozložili tábor na vyvýšenine, Vladimír spokojne konštatoval, že nás aspoň polárny medveď neprekvapí znenazdajky. Po večeri sme ihneď zaliezli do spacákov. O pol tretej nás čakala prvá medvedia hliadka.




Medvedia hliadka bol skvelý zážitok. 12 ľudí spí v stanoch, dvaja krúžia dookola v úplnom tichu. Nádherné výhľady na okolité hory, ľadovec a morský záliv. O pol štvrtej v noci svietilo slnko. Prvý deň expedície sme úspešne prežili.