Každá mama dospelých synov Vám potvrdí, že chlapci v puberte veľa jedia. Určite ste počuli historky o štrúdľach zjedených na jedno posedenie, prípravu gulášu v zaváraninových hrncoch či o 12 rožkoch na raňajky. Takéto historky pobavia, realita už menej. V realite vláčite plné tašky, varíte a varíte a všetko mizne rýchlosťou blesku. Po zjedenej varenej večeri, otvorí starší syn chladničku: „Mami, niečo by som zjedol.....“. Na desiatu chystám množstvá hodné menšieho skautského oddielu. Svokra mi chce pomôcť, na sobotu pošle rizoto. Márne ho hľadám ráno v chladničke: „Večer som si dal...“ Rizoto pre štyroch ľudí? chytám sa za hlavu a narýchlo rozmýšľam čo uvariť.
Neverím, že existujú ženy, ktoré sú nešťastné, keď si dospelý syn nájde frajerku a chce sa odsťahovať. Iba snáď v tom prípade, keď im už zvyk natoľko vošiel pod kožu, že nevedia variť normálne množstvá iba pre dvoch a nútia manžela, aby na jedno posedenie zjedol kompletnú večeru, vypil liter mlieka a dorazil sa štyrmi obloženými žemľami.
Syn rozmýšľa, ako nám to uľahčiť, alebo poviem pravdu, rozmýšľa ako sa dostať k jedlu. Pozrel aj na Internet a našiel riešenie „iba“ za 300 Eur. „Mami, na Vianoce chcem kebabovač.“ Váľali sme sa od smiechu, ja, manžel aj mladší syn. „To znamená, že prídeš zo školy a zapneš kebabovač, aby si mal o pár hodín večeru?“ uisťujem sa. „Určite to tak dlho netrvá“ mykne plecom. Z jeho výrazu je jasné, že to myslí vážne. A predstava ako si doma ukrajuje z kebabu podľa chuti a ja sedím s vyloženými nohami čo najďalej od kuchyne sa mi začína pozdávať.
