Honba za pokladom templárov, pašovanie starých ikon či záhady Fromborku spolu s opisom nádhernej poľskej prírody boli v detstve moje obľúbené príhody, a preto som sa nebránila manželovmu návrhu, aby sme tohtoročnú letnú dovolenku strávili v Poľsku. Práve pán Tragáčik ho inšpiroval pri výbere tejto destinácie, ktorá nie je pre Slovákov úplne typická.
Naše putovanie začíname na severe Poľska v dedinke Krutyn v kraji mazúrskych jazier.
Množstvo jazier pospájaných úzkymi riečkami je ideálne miesto na niekoľkodňový výlet na kajakoch. Príroda tu ponúka nádherné scenérie, za každou zákrutou čaká nejaké prekvapenie: kačacia rodinka, labute štartujúce z vody, bocian, či žeriav ukrytý v tŕstí. V malých dedinkách nájdete ubytovanie a stravu, domáce pirohy, zemiakové placky, rybie špeciality. Široko ďaleko sme sami, iba občas natrafíme na rybárov alebo deti hrajúce sa na drevených lávkach vyčnievajúcich do vody.
Možností na prespanie je veľa. Napríklad romantický ostrovček s piesočnou plážou, medzi borovicami akurát miesto na dva stany. Ticho naruší iba ryba, keď sa vymrští z vody alebo zvuk píšťalky nesúci sa z pevniny. Unavení zaliezame skoro do spacákov. Čítame pár kapitol pána Tragáčika, aby aj chalani boli v obraze. V noci sa mi sníva, že striehneme v machu na zloducha Malinowského a po harcerských značkách stopujeme záhadného Chocholúšika na poloostrov pokrytý tŕstím.
Druhý deň spíme v kempe ešte z čias socializmu. Tak trochu ako z filmového týždenníku o pracujúcich, zaslúžene oddychujúcich pri Baltickom mori. Na večeru vyprážané kurča a zalievaná káva.
Základné potraviny nakupujeme v miestnych obchodíkoch. Vôňa kávy a praženice na masle nás zláka na breh na neskoré raňajky.
Tretí deň sa obloha zatiahne, pádlujeme ako o život pred obrovským mračnom. Našťastie nás búrka míňa. Ráno sa budíme skoro, svieti slnko a zohrieva nám stany. Po rýchlych raňajkách, balíme veci a nasadáme do kajakov. Šesť kilometrov dlhý úsek vedie mokraďami. Riečka sa krúti pomedzi lesy, nikde ani stopy po civilizácii. Na dne v bahne na naše prekvapenie ležia mušle a lastúry. Do cieľa nášho výletu, dedinky Iznota prichádzame popoludní. Z cestovky, ktorá nám požičala kajaky, prídu pre nás a odvetu nás do Krutyni, kde máme zaparkovane auto. Balíme veci a odchádzame do civilizácie. Splav bol nádherný, počasie super vyšlo, presúvame sa do Gdanska.
Gdansk ma zaujímavú históriu. Striedavo patril Prusku, Poľsku, Nemecku, križiakom a istú dobu to bolo slobodné mesto s vlastnou vládou a parlamentom. Komplikované vzťahy medzi nemeckými a poľskými obyvateľmi využil ako zámienku Hitler a 1.9.1939 zaútočil na poľskú posádku na Westerplatte. Začala sa tak druhá svetová vojna. Mesto bolo na konci vojny skoro celé zničené. Staré mesto Poliaci po vojne kompletne zrekonštruovali. Dali si ale záležať, aby nič nepripomínalo nemeckú históriu.
Na druhy deň vyrážame po stopách pána Tragáčika do Suwaliek. Okamžite zaspím a keď sa preberiem, sme na ľudoprázdnej širokej diaľnici. To je podozrivé, pretože všetky ostatné cesty v Poľsku sú preplnené. Vyzerá to, že pred nami je mýtnica, hľadáme drobné, prechádzame otvorenými závorami, pred nami sú ďalšie. Zastaví nás až nápis granica. "Aká hranica, s kým?" nechápavo hľadíme do navigácie. Ostatné nápisy sú v azbuke, po naštudovaní mapy je to jasné, sme na hraniciach s Ruskom. Keďže sme už jednu závoru prešli a sme v jednosmerke, nie je nám všetko jedno, pas mladšieho syna sme totiž zabudli doma. Manžel odvážne vystúpi z auta a vysvetli tete pohraničiarke, že sme vďaka navigácii zablúdili. Poradí nám ako sa vrátiť. Nikto nás nezatkol. Vraciame sa po širokej diaľnici a vtedy si uvedomíme, že sme na ceste, po ktorej naháňal pán Tragáčik zloducha Baturu v záhadách Fromborku. Naša zachádzka tým dostáva úplne iný rozmer. K dokonalosti to privádza sms, ktorú dostáva syn od mobilného operátora. Má dôkaz, že bol v Rusku.
Do Suwaliek prichádzame neskoro poobede. Práve v tomto kraji sa odohráva prvá časť príbehu pána Tragáčika o poklade templárov. Bývame v dedinke Krzywe, kúsok od prírodného parku, dá sa tu bicyklovať, kanojkovať, kúpať, je tu veľa turistických chodníkov. Ráno vyrážame na túru, hneď z kraja objavujeme záplavu lesných jahôd. Pri večeri čítame o napínavej naháňačke pána Tragáčika so zloduchom Malinowským. Stále naliehavejšou sa stáva otázka: "Kto je Malinowski?". Na druhy deň si požičiavame bicykle a vydávame sa na trasu okolo jazera Wigry. Všade rozvoniavajú jahody. Občas je trasa lesným terénom pomerne náročná. Podvečer sa vyberieme hľadať historický cintorín pôvodných obyvateľov tejto oblasti, Jacwingov, ktosi sa spomínajú aj v pánovi Tragáčikovi.
Na druhý deň pokračujeme do Krynice Morskej. Je to letovisko na výbežku medzi zálivom Visly a Baltickým morom. Promenáda pripomína chorvátske letoviská, ale je tu oveľa viac ľudí. Na pláži je hlava na hlave, ledva nájdeme v piesku miesto na uterák. Voda ma 17 stupňov. Presne o piatej plavčík prenikavo zapíska a zošplhá zo strážnej veže. Práve mu padla. Čo na tom, že na pláži sú ešte stovky ľudí.
Ráno sa cez záliv Visly preplavíme do Fromborku. Kto čítal pána Tragáčika a záhady Fromborku iste vie, že tu väčšinu svojho života prežil Mikuláš Kopernik. Práve tu uskutočnil svoje najvýznamnejšie astronomické pozorovania. Mestečko vybudovali križiaci, neskôr často striedalo vlastníkov. Uprostred hradieb je katedrála, v ktorej sa veľmi pravdepodobne nachádza Koperníkov hrob. (Pre znalcov: tu objavil pán Tragáčik jeden z pokladov schovaný hitlerovským veliteľom a vykradnutý Waldemarom Badurom). Vo vysokej veži je nainštalované Foucaultovo kyvadlo.
Do Malborku prichádzame pred obedom, akurát včas, aby sme stihli anglického sprievodcu. Chalani sa najprv tvária otrávene, ale potom ich výklad zaujme. Malbork je najväčší tehlový hrad na svete. Postavený križiakmi, slúžil ako nedobytná pevnosť niekoľko storočí. V hrade mali uskladnené zásoby na dva roky, pripravení na obliehanie. Počas druhej svetovej vojny tu bola ubytovaná nemecká posádka a pri postupe na Berlín bránila Červenej armáde prejsť cez mosty rieky Nogat. Hrad bol ostreľovaný a nakoniec dobytý Rusmi, 50 percent hradu bolo zničených. Po vojne tato krajina pripadla Poľsku ako kompenzácia za poľské územie na východe, ktoré zabral Stalin. Poľská vláda dlho otáľala s rekonštrukciou hradu, väčšina krajiny bola zničená, mesta ako Varšava alebo Gdansk takmer úplne. Nakoniec sa začala rozsiahla rekonštrukcia trvajúca 20 rokov. Dnes hrad pôsobí majestátne. Obranný systém s troma vodnými priekopami, dvanástymi studňami, rímskym spôsobom vykurovania, toaletnými vežami, ktoré boli umiestnene nad tečúcou riekou odnášajúcou odpad do Baltického mora (revolučné a ojedinele riešenie na tu dobu) je ohromujúci. Stoji za to ísť tento hrad navštíviť.
Kuchyňa, pekáreň aj klenotnica sú nám známe z pána Tragáčika. Počas prehliadky nás nikto nezavrel v ciele kniežaťa, nevideli sme tajné znaky templárov, ani sme nevypočuli tajný rozhovor cez dômyselné odpočúvacie otvory, ako sa prihodilo jemu, ale atmosféru sme si užili. Pokračujeme do Torune a na druhý deň do Gliwíc. Sme na ceste domov.
V Gliwiciach nie je takmer nik, žiadny turistický ruch. Rádiostanicu nájdeme ľahko, vysokú drevenú stavbu vidno zďaleka. Dozvedáme sa, že provokácia sa vlastne nevydarila, signál o údajnom prepade nemeckej stanici Poliakmi sa nepodarilo odvysielať. Ale Hitlera to už nezastavilo.
Preplnenými poľskými cestami a večne rozostavanou D1 sa vraciame domov. Zážitkov máme kopu, videli sme krásnu krajinu, všeličo sme dozvedeli, pojedli sme množstvo dobrého jedla a hlavne prežili sme dobrodružstvá s pánom Tragáčikom presne tak, ako sme si to predstavovali.
