Ešte nedávno bolo najdôležitejšie, aby bolo na Vianoce upečené a umyté okná. Zvyky aj stravovacie návyky sa menia, z krabice s vianočným pečivom akosi neubúda a umyté okná sú mužskej časti rodiny (ktorá je u nás vo väčšine) srdečne ukradnuté. Väčšina darčekov sa dá objednať cez internet a baliaci papier nahradili darčekové tašky, ktoré sú ekologickejšie, pretože ich možno použiť viackrát.
Aj darčekov je akosi pomenej. S našimi a so sestrou sme sa už dávno dohodli, že darčeky sa kupujú predovšetkým deťom, takže odpadol stres z premýšľania, čo by chcel môj švagor na Vianoce a čo majú dať môjmu mužovi pod stromček (predovšetkým pokoj :-)).
Rádio takmer nepočúvam, nákupným centrám som sa vyhla, takže ma koledy, prepchaté obchody a vianočná výzdoba nestihli znechutiť skôr ako sviatky vôbec začali.
Starší syn prišiel na sviatky zo školy domov, a tak mi počas celého adventu hrala v hlave pesnička "Mama I'm coming home". Postavili sme živý stromček, to musí byť, ryba bola v chladničke a v televízii sa na rozdiel od zvyšku roka aj dalo niečo pozerať. Keď vonku primrzlo a všetci boli šťastne doma, Vianoce sa mohli začať. A bez stresu.
Pred Silvestrom sme vybehli na túru do Manínskej tiesňavy. Mrzlo až trešťalo, ale chôdza do kopca nás rýchlo zohriala. Časť túry sme prechádzali cez snehové polia. Dolu pri potoku niekto ovešal stromček slamenými ozdobami.
Mala som pokoj v duši, atmosféra Vianoc je v maličkostiach.
