81-ročného otca sme zaregistrovali na očkovanie bez väčších problémov a aj samotné očkovanie absolvoval na výbornú. Mama je mladica, do stanovenej vekovej hranice jej chýba presne rok. V januári som si myslela, že do dvoch mesiacov by mohla byť zaočkovaná aj ona, ale meškanie dávok, zmätočné informácie a neustále sa meniaca očkovacia stratégia mi z optimizmu ubrali.
Pritom vakcín je evidentne dosť. "My sme už zaočkovaní" hlási lekár od vedľa, čo mu samozrejme prajem, len nerozumiem tomu množnému číslu. Manželka je úradníčka, toho času na home office. Známej manžel, policajt 45 plus, šťastne upichnutý na klientskom centre, v bezpečnej vzdialenosti od prvej línie, má už obidve dávky za sebou.
63-ročná pani doktora, tri roky na dôchodku - zaočkovaná, medici prvého ročníka - zaočkovaní, 55-ročný kamarát bez vážnej diagnózy tiež. Vraj sa normálne nahlásil do zoznamu náhradníkov a oni ho zavolali. Proste šťastie, povedala by som, kebyže sa už tri týždne nesnažím dostať do zoznamu náhradníkov mamu. V Bratislave je to nemožné. Teda zjavne to možné je, ale v akomsi paralelnom svete mimo môjho dosahu.
Na Slovensku to tak vždy bolo, teraz to má smutný dôsledok plných nemocníc. Zaočkované skupiny rizikových dôchodcov by nám asi viac pomohli ako zaočkovaní mladí chlapci v administratívnej podpore hasičského zboru alebo na ministerstve.
„Že vás hanba nefackuje“ povedal by klasik. No nefackuje. Pandémia odhalila všeličo, zlý stav našich nemocníc, nekompetentnosť politikov, aj charaktery. Tak predbehni sa kto môžeš a čmajzni babke vakcínu.
