Stála som na zastávke a čakala na autobus, keď vtom prišiel ku mne akýsi chlapec a začal ma informovať o meškaní autobusu. Pod nos mi strkal telefón ako dôkaz . Odvrkla som mu, nech mi dá pokoj, že mi je to jedno. Nie je nič horšie ako otrávní zasrani.
Keď autobus nakoniec prišiel, ako som stála v rade, chlapec sa postavil vedľa mňa. Nenápadne som si ho obzerala a cítila ako mi v tele stúpajú endorfíny. Bol veľmi pekný, byť v jeho veku, asi sa doňho buchnem. Dievčatá musia byť z neho hotové.
Jeho pozornosť mi lichotila. Avšak nešlo mi do hlavy o čo sa vlastne snaží. Bolo to zvláštne. V autobuse si sadol oproti mne a pod chvíľou na mňa pozeral.
To bolo všetko. Len ma napadlo, že je dosť odvážny. A potom som na všetko zabudla.