Si kresťan katolík, to mi opakovala a zdôrazňovala babka, odkedy som bola schopná takéto veci vnímať. Často som hľadela na obraz v spálni, bol na ňom pekný muž a pravou rukou niečo ukazoval.
Pozerá sa na teba. To ma trochu znervózňovalo a dúfala som, že babka iba blafuje.
A bol tu aj dedko. Keď moja, ešte nevydatá mama otehotnela, babka sa vraj chytala za hlavu a lamentoval nad situáciou. Môj dedko sa vraj iba smial, všetkým nalieval a tešil sa z prvého vnuka.
V dedine máme hostinec, ktorý ešte aj dnes funguje. Míňali sme ho v nedeľu cestou do kostola. Moji príbuzní vo mne vyvolali dojem, že je to hnusné, odporné miesto a keď tam vkročím, budem navzždy zatratená.
A ja som tam vkročila až ako dospelá a bola to len zadymená kutica.
Veľa takýchto bludov sa u nás ujalo a už to ani nikto neriešil, veď babka musela mať pravdu.
Babka bola aj šamankou. Uznávala aj pohanské nezmysly, akým bolo aj urieknutie. Tá istá babka, čo nedala dopustiť na obrady v kostole , mi na oči fŕkala vodu zo šálky a potom zisťovala, či je jej v šálke po frŕkani viac. A bolo.
Tento článok píšem preto, že mi trvalo 30 rokov, kým som prehliadla lacné triky cirkvi, ktorej pravidlá mi boli odmalička vštepované.
Myslím si, že ak píše o viere a veriacich niekto
