Možno je to detsky naivné, ale ľudia to bežne zažívajú. Alebo nie?
Ahoj, páčiš sa mi, veľmi. Asi som sa zamilovala. Asi. Nepoznám ťa, aj keď mi je jasné, že si riadny blázon. A odvážny. Ja mám iba strach, že sa budeš na mne smiať, na mojej naivite, že by som sa mohla páčiť niekomu ako si ty . Iba sledujem čo robíš a je mi jasné, že to robíš kvôli mne. Trvá to asi rok, nepamätám si kedy to bolo keď si poskakoval na zastávke a informoval si ma , že bude meškať autobus. Vtedy som si to celé spojila, sledoval si ma.
Prvýkrát som si ťa všimla, sedel si oproti mne v autobuse a pozeral si sa na mňa. Ale vzapätí som ťa pustila z hlavy.
Týmto autobusom cestuješ iba kvôli mne.
Keď si tam tak poskakoval , liezol si mi na nervy. Ale keď som nastupovala do autobusu, zrazu som spozornela. Úprimne, to neboli motýle v bruchu, to bolo tsunami čo mi zaplavilo celé telo. Že sa ešte môžem páčiť niekomu, kto sa páči mne. Úprimne, naozaj. Ale aj to,kto si, že nemôžem, nesmiem, nepatrí sa to. Čo by na to ľudia povedali. Asi mi je to jedno.
Teraz riskujem, ale snažím sa veriť svojej intuícii, že asi nie si až taký odvážny, že ja som viac, že som sa s tebou dala do reči, aj keď bol ten rozhovor taký nezmyselný. A vadilo mi , že si klamal. Zrejme vo všetkom, nechápem prečo a na čo je to dobré.
Stále riešim dokola, že si asi veľmi zlý, zlomyselný, že chceš uspokojiť svoje úbohé ego. Že ma chceš trápiť, predstierať, že si stratil záujem .
Nechápem ani to, čo robíš, naposledy si sa škeril od ucha k uchu a túlil si sa k nejakej babe. Či som žiarlila? Ten pichliač ,čo mi prešiel srdcom sa ti podaril. Viac si sa k nej prisunul a usmieval si sa na mňa .
Otočila som sa chrbtom a zhlboka dýchala. Viem, že to ľudia robia. Viem aj prečo, ale celé je to príliš komplikované, aby som to brala pozitívne.
Ona ťa potom nechala a ty si jej pred všetkými ukázal prostredník. Netušil si, že ťa vidím. Ale ona ti to zrejme povedala, pretože sa na mňa pozerala aj s kamarátkami a veľmi sa na tom všetky smiali. Mne z tohto čo si urobil prišlo zle a trvalo hodnú chvíľu, než to prešlo
Keby som bola odvážnejšia. Som úplne neschopná. Neviem ako mám na teba reagovať. Neviem o čo ti ide. Páčim sa ti? A ak sa ti nepacim, čo od mňa chceš?
Nechcela som sa na teba tak škaredo pozerať. Kútiky úst mi ťahalo do úsmevu. Lenže ja som verila, že takto to ma byť a bude to tak najlepšie.
Nevidela som ťa rok a ešte o trochu viac. Nechcela som, chcela som presný opak.
