Príbehy zo života sú tie najlepšie
Upratujem rada. Úplne najradšej milým ľuďom, ktorí jednoducho majú svoje priority.
Našla si ma jedna pani, cudzinka.
Prišla som k nej a zistila som, že som stretla správnu babu. Hneď na začiatku sa mi pochválila, že absolvovala asi cca 15 zoskokov padákom. Akože za mňa waw. Teda pre mňa, ak by bol čo i len náznak, že sa vo výške otvoria dvere, na lietadle ktorým letím, tak doňho v živote nenastúpim.
Ona mala len jediný problém, chýbalo jej v tom čase nejaké kilo, dve, aby jej dovolili skákať . Tak s týmto jediným by som problém nemala.
Že prečo bola správna . No asi hlavne preto, že si vysvetľovala to, čo som hovorila presne tak ako som to myslela.
Alebo napríklad.
Bola na materskej, plus 5 ročná dcéra.
Veľmi rada sa venovala domácnosti no a rovnako tak ju chcela mať peknú a čistú.
Milovala svoje deti a chcela si materstvo užiť .
Ako je to dnes populárne, ale aj odôvodnené, nechcela svoje bábätko nechať plakať a trápiť ho. A keď plakalo, chcela byť pri ňom a tišiť ho. A to sa s vysávačom v ruke nedá.
Jej mama bola 1000 km ďaleko a v jej krajine je udeľovanie víz skôr zázrak ako bežná vec .
Mohla prísť tak maximálne 2x do roka
Káťa je útla drobná žena a stelesnením toho, že dobrého nebýva veľa.
Spontánnosť, úprimnosť, autentickosť.
Jej syn mal asi rok. Neuveriteľne pohyblivé a živé dieťa, ktoré nemá problém vyliezť sám od seba napriklad na rebríny
"Som zlá matka".
Pozerám na Káťu krátko po tom ako som k nej prišla.
"Vy?, určite nie"
Pozerám, jej syn má na ruke malinkú sadričku, tak vyzvedám čo sa stalo.
Opísala mi ako sa vyštveral na koženú sedačku, stála vedľa neho. Mal bosé nohy, tak sa mu prilepili na hladký materiál .
Nemohla zabrániť nehode. Nožičky sa ďalej nepohli tak nasledoval pád.
Veľmi ju mrzelo, že všetko videla a nemohla rýchlo pomôcť.
Potom mi spomenula telefonát so svojou mamou. Tá keď sa dozvedela čo sa stalo jej povedala, že je zlá matka.
My dve s Kaťou vieme, že nie je.
Len slová niekedy zabolia
