Občas som zvedavá na názor niekoho nestranného. Napríklad na ten váš.
Alebo to o čom píšem, je iba jedna veľká banalita.
Síce nie každý pokus o získanie práce mi vyjde, keď sa to podarí, je to fajn.
Chodím na stránku, vďaka ktorej mám zamestnanie. Denné sem chodia ponuky od domácností a firiem. Získať si ich pozornosť je o rýchlosti akou na ne zareagujem. Pomáha mi aj môj profil, na jeho zostavení je múdre dať si záležať. Väčšinou práve on pomôže, aby ma moji budúci klienti spoznali.
Keď dostanem odpoveď, je to fajn. Potom si zavoláme, alebo aj dohodneme stretnutie. Môžem povedať , že väčšinou z prvého telefonátu viem zistiť, či to bude mať perspektívu.
Keby som tu mala napísať o každom klientovi s ktorým to nevyšlo, bol by to možno 100 dielny serial. Úprimne tento počet neviem odhadnúť.
No a keby som si každý takýto neúspech brala k srdcu, tak som už na áre s tretím infarktom, prípadne som slepá, lebo by som si vyplakala oči .
Beriem to tak, že ľudia sme rôzni a že nemusím všetko chápať .
Poviem vám krátky príbeh, ktorý sa mi stal nedávno .
Prišla som k jednej pani, ktorá bola veľmi milá. Avšak pri pohľade na jej tvár ma napadlo, že mi je dosť nesympatická. Nebola škaredá, len sa mi jej výzor akosi spojil s niekým, koho som spoznala v minulosti.
Mala pekný byt, mnohí by ho označili za luxusný. Aj pre mňa s mojou garsónkou to bol naozaj pekný byt.
Dala mi inštrukcie, zaujala ma poznámka, že záujemkyňa predo mnou bola veľmi pomalá.
Tak som sa pustila do práce, aby som nestrácala čas.
Pani mala dve dcéry, mladšia mala asi 3, staršia možno šesť. Keď som prišla, doma bolo iba mladšie dievčatko.
Prišla za mnou do kuchyne. Usmievala sa na mňa, trošku sa hanbila. Opýtala sa ma ako sa volám. Usmievali sme sa na seba.
Od zabezpečenej mamičky by som čakala sebavedomé dieťa, ktoré mi dá zabrať.
Dievčatko bolo milé, nesmelé a zvedavé. Mala som pocit, že aj vďačné, keď som jej milo odpovedala.
Odišla, ešte sa párkrát vrátila, ale povedala som jej že mám prácu, že sa s ňou nemôžem rozprávať.
Doniesla mi ukázať ešte zopár hračiek.
Potom prišla s mamou aj sestra.
Musím podotknúť, že v byte bola aj babka, mama domácej pani. Dozvedela som sa, že je onkologický pacient.
Upratovala som a počúvala pani domácu ako berie deti niekam, rozprávala sa s nimi a vyzeralo to, že majú veľmi pekný vzťah. Až veľmi pekný
Utierala som vrchné poličky. Na dvoch soškách bol zavesený papierový nápis happy birthday.
Nejako som oň zavadila a jedna soška padla na zem. Zdvihla som ju, popozerala a dala naspäť .
Potom som počula ako mladšie dievča plače. Bol to intenzívny plač a dosť dlho nevedela prestať. Mala som pocit, že je to pre ňu bežné.
Majiteľka odišla a ja som dokončila prácu.
Ešte som sa stretla s majiteľkinou matkou a prehodili sme pár viet. Bola s mojou prácou spokojná, vraj som rýchla. Ešte poznamenala, že mladšia vnučka v kuse vrieskať, že nechápe prečo. Rozlúčili sme sa.
Pani majiteľka bola spokojná a cez sms sme si dohodli ďalší termín.
Ešte mi napísala, že mladšia dcéra niečo doniesla, bolo to rozbité, či o tom niečo neviem. Napísala som že neviem, ale prípadnú škodu zaplatím. Odpísala, že ju nemrzí rozbitá vec, ale že sa k tomu neviem priznať. Vraj počula, že mi niečo spadlo.
Úprimne, pomyslela som si, že toto je cez, ale napísala som , že keby som rozbila,tak by som jej to oznámila.
Zároveň som si povedala, že už k nej nepôjdem. Keď so mnou takto jedná, zaujala pozíciu nepriateľky a ja sa s nikým naťahovať nemienim.
Bola som rozhodnutá na sto percent. Lenže povedala som o tom jednému známemu a ten má presviedčal, že veď ide iba o peniaze.
Všetko som prehodnotila a napadlo ma, že jej asi trochu krivdím alebo len to celé zveličujem.
Keď sa mi ozvala, dohodla som sa s ňou na ďalšom termíne. Prišla som a zistila som, že nemám veci na prezlečenie. Zobrala som si ich domov s presvedčením, že sem už neprídem.
Už sa mi to stalo, veľakrát. Lenže bola zima, mala som zateplené legíny a teplú mikinu a pod ňou iba tielko.
A tak som sa spýtala, či pani nenájde staré špinavé tričko, nech mám aspoň trochu komfort. Usmiala sa na mňa a išla pohľadať .
Prišla s dvoma kusmi, vyzerali ako od jej detí.
"Prepáčte mám len toto a toto vám bude malé"
"Aha", napadlo ma, že mám dobrého kamoša, ktorého si určite nechám.
Bola pri tom aj babka. V rukách držala pekné pásikavé tričko a ponúkala mi ho. Na to ju dcéra zahriakla, že to má nové, nech mi to nedáva. A tak sa stará pani vrátila do izby a v zásuvke hľadala iné . Prišla som k nej, usmiala sa na mňa a do ruky mi vtisla to pásikavé tričko.
Pohladkala som ju po chrbte a povedala som jej nech si nerobí starosti, že jej ďakujem. Vrátila som jej tričko, pobalila som sa a doslova ušla.
Akurát som nevyšla hlavným vchodom, ale zabuchla som sa v átriu. A k....
Chvíľu som tam stála, že idem čakať na vysloboditeľa. Ale napadlo ma, že prejdem po dvore a uvidím. Vtom som uvidela, že pozerám do presklenej kancelárie a zbadala som zamestnanca.
Nechápavo na mňa pozeral , ale začal hľadať kľúč , vpustil ma dnu a milo mi ukázal východ.
To akých ľudí stretnete , to neovplyvníte, dôležité je, ktorých si vyberiete za parťákov.
Podľa vás som reagovala správne, alebo tej pani iba krivdím?
