Koncom februára to bude rok odo dňa, kedy naše životy obrátila na ruby celosvetová pandémia COVID-19. Zatiaľ čo jej najviditeľnejším dôsledkom je strata státisícov ľudských životov, pozornosti mnohých uniká jej dopad na psychické zdravie jednotlivcov. Koľkí z vás sa počas uplynulých mesiacov pristihli pri tom, že ste sa zrazu cítili "zvláštne", "stiesnene", jednoducho "nie sami sebou". Mohlo to byť zapríčinené neistou a nepriaznivou finančnou situáciou, odlúčením od blízkych a priateľov, nemožnosťou ísť, kam sa vám zachce, možno ste zrazu mali jednoducho veľa voľného času. Pre mnohých bol tento nový pocit prekvapením, možno ste si ho nechceli pripustiť, veď vy ste predsa nikdy nemali žiadne psychické problémy. Pravdepodobne to niektorých aj vyľakalo, keďže téma psychického zdravia je v dnešnej dobe stále veľkou neznámou. Pre veľa ľudí je to aj naďalej niečo, čoho sa treba strániť a tak trošku aj obávať. To sa však musí zmeniť.
Dostupné dáta ukazujú, že na Slovensku máme okolo 350-tisíc registrovaných psychiatrických pacientov, ďalších viac ako 700-tisíc obyvateľov žije s neliečenými psychickými problémami. Podľa Andreja Vršanského z Ligy za duševné zdravie existuje niekoľko dôvodov, ktoré ľuďom bránia v tom, aby si svoje problémy dali poriadne diagnostikovať: nedostatočné kapacity (v nemocniciach a špecializovaných liečebných centrách) spojené s nezáujmom vlády o financovanie projektov zameraných na psychické zdravie, a hanba. (Zdroj: Aktuality) Dodala by som, že s hanbou idú ruka v ruke aj obavy a myšlienky typu "čo ak doktori prídu na to, že som psychicky chorá, a skončím na psychiatrií." Pre zdravého jedinca sú podobné myšlienkové pochody úplne nepredstaviteľné, no pre človeka, ktorý dennodenne zápasí so stresom, úzkosťou, depresiami či panikou, sú takého scenáre reálne a legitímne. Radšej teda trpí, ako by mal mať v zdravotnej karte zapísanú diagnózu súvisiacu s jeho duševným zdravím.
Najčastejšími stavmi, ktoré ľudí počas pandémie trápia, sú nadmerný stres a pocity úzkosti, ktoré v niektorých prípadoch vedú až k panickým záchvatom. Zatiaľ čo stres je definovaný ako stav fyziologického a psychologického napätia, úzkosť je reakciou na hrozbu a obavy vyvolané nepoznanou reálnou, ale v mnohých prípadoch aj neexistujúcou, situáciou. Podľa pedagógov z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach sa úzkosť spája s "viacerými z nasledujúcich príznakov: nepokoj alebo dráždivosť, ľahká unaviteľnosť, ťažkosti s koncentráciou alebo zmätenosť v myslení, podráždenosť, svalové napätie, poruchy spánku. Extrémom je panický záchvat, čo je obdobie veľmi nepríjemného pocitu, ktoré dosahuje vrchol v priebehu desiatich minút a spája sa s príznakmi, ako sú neschopnosť dýchať, palpitácie, závraty alebo chvenie, nevoľnosť a pocity brnenia v ramenách a prstoch." (Zdroj: UNIPOC) Adrenalínom poháňaný organizmus má pocit, že v tom momente umiera. Veľký podiel na týchto katastrofických myšlienkach má aj fakt, že človek netuší, čo sa s ním v tom momente deje, a podobne to funguje aj pri iných psychických stavoch. Strach z neznámeho.
Nasledujúci paragraf, ktorý napísala Denisa Kravcová z Ligy za duševné zdravie v článku o konferencií s názvom Mental Health Europe, perfektne sumarizuje veľkú časť z toho, čo by mal každý z nás robiť pre duševné zdravie seba a iných: "V závere konferencie boli všetci účastníci vyzvaní k tomu, aby jednou vetou popísali, ako oni bojujú so stigmou a predsudkami v oblasti duševného zdravia. Mnoho odpovedí malo spoločný základ a to, že prevencia je nosným pilierom starostlivosti o duševné zdravie, a že je aj naďalej nevyhnutné pracovať v komunitách a stimulovať ľudí k starostlivosti o svoje vlastné duševné zdravie." (Zdroj: Liga za duševné zdravie).
Rozprávajme sa o duševnom zdraví - či už o vlastných skúsenostiach s rôznymi psychickými problémami, alebo o príbehoch našich blízkych a známych. Nabádajme ľudí k tomu, aby sa o tejto problematike informovali aj v čase, keď sa cítia úplne fajn, nie až vtedy, keď sa ich to bytostne týka a sami potrebujú pomoc. Koľkí ľudia by svoj prvý panický záchvat zvládli lepšie, ak by vedeli, že nezomierajú, ale že je to iba nadbytočný adrenalín, čo poháňa ich katastrofické myšlienky. Prestaňme sa strániť diskusií o duševnom zdraví, aby sa tí, ktorí to najviac potrebujú, nehanbili požiadať o pomoc. Aj napriek tomu, že mnoho odborníkov poukazuje na nedostatočnú finančnú podporu zo strany vlády, na Slovensku existuje niekoľko skvelých projektov, ktoré dennodenne zachraňujú duševné zdravie občanov: Linka dôvery Nezábudka, ktorá funguje bezplatne non-stop 24h denne na telefónnom čísle 0800 800 566 (môžete im poslať aj email), internetová linka dôvery pre mladých s názvom IPčko (www.ipcko.sk), či Linka Detskej Istoty (ktorá je aj pre dospelých) na čísle 116 111.
Okrem týchto info-liniek stoja za zmienku aj skvelé československé informatívne videá, ktorých sú na Youtube stovky. Ak už ste tam, poobzerajte sa aj po relaxačných a meditačných videách (meditácia nie je iba pre neznabohov a hipsterov...), či dychových cvičeniach. Zacvičte si. Prečítajte si obľúbenú knihu alebo si po stýkrát pozrite nejaký seriál (The Office). Upečte koláč alebo zavolajte kamarátovi. Jednoducho, robte veci, ktoré vás napĺňajú radosťou, pohodou a šťastím, pretože aj to je nesmierne dôležité.
V neposlednom rade ste to práve vy, kto môže niekomu pomôcť. Neverili by ste, čo pre človeka, ktorý týždne žije vo "svojej hlave" - a teda počas celého dňa premýšľa a prehodnocuje svoje pocity a stavy - znamená, ak o nich niekomu môže povedať bez toho, aby bol súdený. Čím dlhšie v sebe nepríjemné pocity a myšlienky dusíme, tým väčšími sa stanú, až narastú do obludných rozmerov naberajúc na reálnosti. Začnú nám pripadať neúnosné, katastrofické, neprekonateľné. Až keď o nich niekomu povieme, vyriekneme ich, zistíme, že obludy vlastne nie sú až také strašidelné. Preto ak vo svojom okolí poznáte niekoho, kto sa očividné trápi a niečo ho zožiera, skúste sa s ním porozprávať. Úplne o hocičom - možno vám hneď na prvýkrát nepopíše hĺbku svojej depresie, ale už len obyčajný rozhovor s inou osobou ho dostane z vlastnej hlavy späť do reality.
Znormalizujme duševné problémy tým, že sa o nich bez hanby a strachu budeme rozprávať. Starajme sa o svoje duševné zdravie, pretože aj to máme len jedno, a naučme sa byť dobrými poslucháčmi, pretože nikdy nevieme, komu štipka našej nerušenej pozornosti zachráni život.
