Neostávajme len pri dúfaní...

Dúfanie v niečo, bez toho aby sme len troškou prispeli k nášmu toľko chcenému cieľu, úspechu nám podľa mňa nedodá ten super pocit že sme to dosiahli.
Dúfaním si to môžte vsugerovať, vsugerovať si niečo čo možno docielite, možno omylom alebo šťastím. Ale určite nemôžte mať z toho taký pocit ako keď na sebe pracujete, prispievate aspoň troškou k tomu aby ste niečo dosiahli.
Áno, samozrejme, je tu toľko používaný výraz.
"Stačí veriť a všetko príde."
"Stačí dúfať a všetko sa na dobré obráti."
Toto možno platí v rozprávkach ale toto, tu na Zemi, nieje rozprávka ani nič podobné.
Tu treba prispievať ku svojmu šťastiu, nepadne vám pod nohy, nepríde k vám, to vy, vy musíte prísť k nemu.
Samozrejme keď máme rodičov, alebo takto.. keď máte rodičov ktorí vás spravia šťastným, tak potom v poriadku. Ale čo keď budete dospelí. Tam sa už o vás nepostarajú rodičia, tam sa budete musieť starať o seba sami. Samozrejme aj tu je možnosť že sa o vás budú starať a budú vás sponzorovať rodičia.
Určite je dôležité aj to dúfanie ale určite nieje prvoradé, prvoradé je bojovať o to čo naozaj chcete, buď už šťastie alebo čokoľvek iného. Nespadne vám to z neba. Musíte ísť za tým, deň čo deň o to bojovať, snažiť sa, prispievať aspoň troškou k tomu, aby ste to dosiahli. Potom príde ten pocit, ten najlepší, najkrajší pocit že ste dosiahli niečo, po čom ste tak dlho túžili, o čo ste tak dlho a ukrutne bojovali.
Ten pocit je neopísateľný, možno to veľa z vás už zažilo.
Priznám sa, ja som to ešte nezažila a budem bojovať o to aby som tento pocit zažil.
Dúfam že aj vy.