Dnes čoraz viac ľudí začina chápať, že náš život - život jednotlivca v tejto spoločnosti, nie je prirodzený. Cítia, že niečo nie je v poriadku. Vzdialili sme sa prostrediu, v ktorom vyrastali dlhé generácie našich predkov a ktorému sa prispôsobili. Vytvorili sme vlastné prostredie a to meníme podľa toho, ako sa nám zachce. Otázka je, či to má niekto vlaste pod kontolou. Všetci sú pasažiermi v akejsi neriadenej strele zvanej "civilizácia".Náš druh je extrémne prispôsobivý. Obsadili sme všetky svetadiely a všetky prostredia. naučili sme sa jesť prakticky čokoľvek, ako sa vraví: Zjem všetko, čo nezje mňa... Človek si zvykne na všetko, aj na smrť... Naozaj. Naučili sme sa žiť s vedomím smrteľnosti.
Dokázali sme využiť každú maličkosť v náš prospech. Teda hlavne v prospech konkrétneho jednotlivca. Na druhom mieste pre jeho rodinu, potom priateľov a známych a napokon aj pre všetkých ostatných ľudí, v niektorých prípadoch. Každý v pude sebazáchovy urobí všetko pre svoju záchranu. Je pomerne bežné, že pre ochranu svojej rodiny a najbližších je ochotný urobiť divy, niekedy aj obetovať vlastný život. Menej často však už sa môžeme stretnúť s tým, že by niekto jednal v prvom rade v záujme celého ľudstva. Jedno z najznámejších náboženstiev vzniklo na základe predstavy podobnej obete. Za tento skutok potom vstúpil na nebesia, teda aspoň v mysliach miliónov ľúdí minulosti aj súčastnosti - dostal sa tam ako vrchol altruizmu, vzor hodný nasledovania....
Každá včela z včelstva urobí podobnú obetu, keď za cenu ukrutných bolestí, pri vytrhnutí vnútorností nezaváha ani chvíľu a poštípe... Ktorákoľvek včela je ochotná sa stať kedykoľvek takýmto mučeníkom... Pre včely je to normálne. Asi by nechápali toto náboženstvo a uctievanie takejto obete, keby mohli niečo také chápať...
