Občas sa mi stáva,
že bývam nesmelá.
Keď dotyk Tvoj plával,
Kde som ja nechcela...
Kúzlom Tvojich pier
stvoril si mi nebo.
Kam bozkom mieriš?
Tváriš sa, že nebol...
Viem, že chceš ma poznať...
Že vo mne vidíš jas.
Že chceš ma dostať.
A znova, znova, zas.
Viem, že chceš ma ľúbiť.
Že som Ti tá pravá.
Že sa s ohňom sľúbiš.
Ľavá, pravá, ľavá...
Viem, že chceš ma vídať.
Že zničíš pre mňa čas.
Čo sa časom pridá?
Tá radosť z bytia krás...
Viem, že chceš už poznať
ako veľmi, Ty vieš.
Či som krásne zvodná
a odpoveď je: „Smieš...“