No bolo malinké pretože na zámku v hlavnom meste žila princezná, volala sa Elvíra, ktorej šaty a topánky stáli kráľa všetky príjmy z výberu daní a z ulúpenej koristi. Vlastne celý zámok na severe kráľovstva slúžil ako sklad pre jej topánky šály a korunky pre princezné a druhý na juhu zas ako sklad a šatník pre všetky jej šaty, krajky, spodnú bielizeň. V jej prípade dostalo čakanie kým sa oblečenie nový rozmer. Veď si len predstavte, že keď si už niečo po pamäti vybrala a konečne jej to na vozoch doviezli trvalo pár hodín než si to všetko vyskúšala. Samozrejme, že toto sa opakovalo viacero krát a preto trvalo dni kým si princezná na seba našla to správne. Vlastne všetky bály a oslavy sa podľa tohto konali. Pozvánky začal kráľ rozposielať až keď princeznej ostávalo vybrať si len topánky. Mal práve vtedy pár dní na to aby dal všetkým na známosť, že sa bude konať veselica a aby mal každý dostatok času sa jej zúčastniť.
Elvíra však nebola zlá princezná. Mala dobré srdce a bola veľmi milá. Pomáhala bezdomovcom a usporadúvala pre nich zbierky. Samozrejme, že im nekúpila za to potrebné veci, pretože rada tvrdila, že sú dospelí a vedia čo majú robiť aby prežili. Oni ju za to milovali. Nakúpili si za to dobré ríbezľové víno alebo splesnivené kráľovské víno a spolu sa opili v hradnej priekope. Mala rada zvieratká. Preto sa to na zámockom nádvorí hemžilo psami a mačkami, ktoré jej sluhovia chytali voľne na uliciach a potom ich pustili na nádvorie. Nedokázala si jednoducho predstaviť, že by tieto nežné a bohom požehnané stvorenia skončili niekomu v hrnci. Tak keď sa človek pozrel na nádvorie videl samé chrámajúce, blchami sa hemžiace polobesné tvory, ku ktorým sa nikto neodvážil. Hlavné bolo, že sú zachránené. Taktiež organizovala a samozrejme sa zúčastňovala rôznych demonštrácií. Naposledy mala úspech s globálnym otepľovaním, ktoré nastane o päť storočí neskôr a v snahe ho zastaviť už predčasne si presadila svoje. Vďaka tomu a vraj aj vďaka nejakému skleníkovému efektu poddaný museli prestať kúriť v zime, pretože ich komíny produkovali priveľa oxidu uhličitého ktorý vraj spôsobuje práve tento skleníkový efekt. Dokonca na to zvolala aj, aspoň ona to tak nazýva, summit všetkých vzdelancov a vodcov národov aby im tento problém ozrejmila a ukázala im vážnosť situácie. Samozrejme, že organizovanie tohto stretnutia prebiehalo rovnako ako bály. No stým rozdielom, že nastala vážna situácia pretože Elvíra zistila, že nemá žiadne formálne oblečenie. Museli byť vyhlásené nové výbery daní pretože kráľ potreboval vyplatiť faktúry všetkým krajčírom v kráľovstve za šitie formálnych oblečení. To, že to úplne zastavilo hospodársky rast a ceny akcií krajčírskych spoločností sa vyšplhali to neuveriteľných výšok, prišla aj polovica kráľovstva na hranicu chudoby a zázrakom už ani sluhovia nevedeli nájsť žiadne psi ani mačky na uliciach všetkých miest v kráľovstve, bol už len detail, ktorý sa zázrakom podarilo zatajiť pred médiami.
Summit dopadol s neurčitým výsledkom. Nikto jej samozrejme nerozumel no všetci tvrdili, že nemá pravdu. Ťažko povedať, čo sa stalo keď to všetci tvrdia. Kolujú však zvesti, že práve v tých dňoch mala Elvíra svoj cyklus a preto sa jej nikto neodvážil protirečiť, no v zásade jej nikto neveril. Vec, ktorá potvrdzuje tieto úvahy je účet za nákup čokolády a kyslých uhoriek na princezninu izbu v dobe trvania summitu. Takže nespokojná s výsledkom sa po dvoch dňoch plakania do postele a jedenia čokolády s kyslými uhorkami rozhodla, že im ukáže a dokáže svoju pravdu. Od jedného z učencov sa dozvedela, že ďaleko v horách sídli tvor, ktorý by jej možno vedel potvrdiť informáciu o predošlom globálnom otepľovaní spôsobeným meteorom, ktorý padol na zem v oblasti Mexického zálivu. Túto tému otvorila v strede diskusie a nestačila sa čudovať z vyjavených pohľadov svojich prísediacich. Asi si neuvedomovala, že Ameriku objavia až o štyristo rokov neskôr a teda nikto nemá ani tušenia o čom práve hovorí.
Elvíra odhodlaná dokázať svetu svoju pravdu vstala z postele. Utrela si sople ktoré jej už stekali až po perách, zmiešané spolu so slzami. Vymenila si tampón, ktorý praskal vo švíkoch a začala plánovať cestu.
- No takže bude to dlhá cesta. Tak na týždeň rátam. Sluha zaobstaraj mi prosím ťa dvadsať päť šiat. Troje na každý deň. Nemôžem predsa stále chodiť v tom istom. Potom balík žiletiek, lebo zas týždeň je dosť dlhá doba a je leto. Nemôžem chodiť s chlpatými nohami a čipkované spodničky.
Bola úplne bez seba. Chodila sem a tam po izbe a rozmýšľala čo všetko si musí pripraviť. Niečo nadiktovala sluhom niečo nechala na samú seba. Šminky a pleťové masky si nechala na svoju zodpovednosť, lebo sa v posledných dňoch cítila unavená a jej pokožka toho bola evidentným dôkazom. Celá rozžiarená a nadšená z nového dobrodružstva a z pocitu, že ide zachrániť svet sa nakoniec po troch týždňoch vyberania šiat a ostatných doplnkov aj vychystala. Celý sprievod obsahoval pätnásť vozov, kde dva boli doplnkové a plné čokolády a kyslých uhoriek, pretože, veď viete, mesiac sa blížil ku koncu.
Putovali dlhé a nekonečné štyri minúty keď prvý krát zahlásila, že musí ísť cikať. Teoreticky to mala bližšie ísť naspäť na hrad no sluhovia jej aj tak postavili stan a vybavili ho novými rozvodmi na vodu aby jej zabezpečili pocit domova.
-Nebudem cikať na verejných záchodoch. Tie bacily tam doslova vidím a je mi to nepríjemné. A čo keď som v prírode. Príroda je sama o sebe celá verejná takže hocikde, na každom kroku, môže byť verejný záchod.
Toto tvrdila keď sa ju sluhovia snažili presvedčiť o tom aké je to jednoduché nájsť si súkromie a cikať v prírode. Nakoniec však všetko dobre dopadlo a tak sa vydali na cestu. Kým sa dostali do cieľa trvalo im to tri dni. Tretí však bol najhorší, pretože už aj kone dýchali moc nahlas a muchy lietali na prúdový pohon, taký hluk robili keď preleteli okolo. Samozrejme to bolo spôsobené koncom mesiaca a tak sa začali aj zásoby čokolády a kyslých uhoriek zmenšovať. Keď však zastali pred jaskyňou všetci boli naradostený. O to viac keď z ničoho nič vyšla zo svojho vozu princezná, v pravej ruke držala takmer prázdny pohár s kyslými uhorkami a v ľavej bielu čokoládu milka, ktorú zapíjala vodou z fľašky v pravej ruke, a rýchlym krokom sa náhlila do jaskyne a niečo si šomrala popod nos.
Vnútri bola úplná tma a celá preľakaná robila nesmelo krôčik za krôčikom. Spomenula si, že má vo vrecku mobil s baterkou. Vytiahla ho, avšak úplne zbytočne. Kým cestovali si robila selfie a vybila si celú baterku. Aj tak sa jej žiadna z tých fotiek nepáčila, na každej bola tučná v lícach a teraz keď sa jej vypol mobil sa bála, ešte viac ako tmy, ktorá ju obklopovala, že sa jej tie fotky uložia v mobile natrvalo a ona ich nebude môcť nikdy vymazať. Keď sa obzrela za seba nevidela už ani jedného sluhu. Nieže by bola už tak ďaleko pokročila do jaskyne, no všetci využili možnosť a utekali do bordelu, ktorý po ceste videli. A tak nahnevaná a rozhodnutá, že keď toto skončí dá ich všetkých povešať pokračovala ďalej, aby sa mohla pozhovárať s tým tvorom za ktorým tu prišla. Našla ho zvinutého do klbka pod malým otvorom v strope jaskyne.
-Ako je možné, že si tu len tak sedíš. Si videl tie neodpratané kosti hneď pri vchode? To sa ako majú cítiť hostia, ktorí sem prídu?
Pozrel na ňu cez polootvorenú druhú blanu na ľavom oku a rozospatý len s ťažkosťou počúval a spracovával čo naňho spustila. Myslel si, že je to len nejaký zlý sen, no keď ho buchot kostí o dlážku naozaj prebral uvidel niekoho alebo niečo ako zametá a vyhadzuje tie kosti dolu do praskliny v stene jaskyne.
-Môžem to kašľať. Raz tu prídem. Raz! A on nie je schopný si upratať. A to ako keby som tu prišla zajtra tak verím tomu, že to tu vyzerá rovnako. No čo ešte ležíš? Vstávaj! Snáď to nemám všetko upratať sama.
Pozeral na ňu ako ovalený kyjom. No skôr ako nahnevanú princeznú v nej videl korisť a tak sa k nej začal pomaly prikrádať. Zobudil sa totiž naozaj hladný a niečo pod zub by padlo dobre.
-Kde máš metlu? Dúfam, že aspoň nejakú máš. A neslintaj mi tu. Preboha! Náruživý. Typický chlap! Tu máš keď si taký frajer tie pavučiny vymeť v tom rohu. Ja tam nedočiahnem.
Ukázala na jeho chvost a prstom na sieť starých pavučín v ktorých už ani pavúky neboli. On sa neprestával približovať a pripravoval sa pomaly na útok a získanie svojej koristi. Keď otvoril papuľu aby ju zhltol spustila a takmer sa začal od hanby červenať aj na čiernych šupinách.
-Kriste pane. To je smrad. Nemáš zuvačku? Pre krista pána mňa tu asi odvalí. Ešte aj nažratý si včera bol! To čo si pil? Smrdí ti z huby ako mŕtvole. Vlastne to ako smrdí mŕtvola by mohla tvoja papuľa používať ako deodorant. Bolo by to príjemnejšie. Ani ku mne nechoď! Neopováž sa. Ak ti tak smrdí z úst nechcem si predstaviť ako smrdíš celý. Choď sa umyť a švihni si, musíme sa porozprávať. Zatiaľ to tu dám trošku do poriadku, ak je to vôbec možné. Čo som ja komu urobila!
Zavrel ústa, sklonil zrak a s chvostom ťahajúcim po zemi sa vybral k jazeru na druhej strane hory. Bol celý bez seba. Úplne zabudol, že je hladný, a že to on by tu mal rozhodovať čo ako bude a hlavne je drak predsa. Drak! Každopádne sa momentálne cítil všelijako, no nie ako pán tvorstva na zemi a neporaziteľný celými armádami.
Keď sa vrátil naspäť. Okúpaný a vyvoňaný čerstvou trávou v ktorej sa vyváľal, aby nepočúval už nič čo by mu podrylo sebavedomie a mohol byť sám sebou. Vstúpil hrdo do svojho príbytku pripravený na hocičo čo ho čakalo vo vnútri. V momente mu padla sánka. Všade koberce a čerstvé kvety. Veď nebol preč až tak dlho. Ako a kedy sa toto udialo.
-No kde si tak dlho. Tu máš. Niečo som uvarila aby si bol najedený a pripravený na náš rozhovor. Potrebuješ veľa síl. Prepáč, že som bol taká zlá. Mrzí ma to. Naozaj.
Celý prekvapený prostredím a jej správaním si šiel sadnúť k prestretému kobercu, aj keď zvykol svoju korisť trhať na kusy a drviť jej kosti. Teraz pred ním stál prestretý koberec a pripravené jedlo. Prvý pohľad na jedlo bol jeho osudový a veľmi rýchlo ho oľutoval, aj keď si ho ani on sám neuvedomoval.
-Dobre dožral si! Tak ja sa starám, varím a upratujem. Iba doma sedím zatiaľ čo pánko si chodí kde sa mu zachce a vráti sa keď sa mu chce. Vonia po nejakom parfúme a ani nechcem vedieť koho je tá vôňa a ešte ohŕňa nos nad večerou! Ti snáď nechutí zelenina na pare? Mala by! Videl si sa v zrkadle? Už aj na tie šupiny chytáš tukové vankúše. Hanba. Na draka otrasná forma.
Tu už rezignoval. Sklopil zrak a cez zuby iba precedil.
-Tak prečo si sem prišla drahá princezná?
-No vidíš. Hneď aký milý. Som rada, že sa môžeme porozprávať kľudným tónom. Nechcem ti nič vyčítať, ale ako je možné, že ste dopustili globálne otepľovanie kedysi dávno? Počula som, že o tom niečo vieš.
-No tak ja osobne som ho nezažil princezná, ale počul som o tom dosť. Ak chceš môžem ti o tom porozprávať.
Začervenala sa v tvári a on sa začal báť čo zas príde. Usmiala sa od ucha k uchu a usadila sa pohodlnejšie na deke, ktorú ani netušil odkiaľ mohla vziať.
-Áno, povedz mi o tom. Prosím.
Žmurkla naňho skoro až by sa zdalo, že s ním flirtuje a dala mu priestor aby pokračoval.
-Hovoril mi o tom môj pradedo. Najväčší drak akého som kedy poznal. Jeden z najstarších svojho druhu. On to zažil a hovoril, že to bolo naozaj hrozné.
Všetko si vydebatovali a ona s pohľadom upretým na stenu bola zamyslená a plná myšlienok a slov ktoré práve počula. Zdvihla sa a chystala sa na odchod. Pripravená všetko rozpovedať u nej doma a ukázať všetkým, že je to naozaj vážny problém a je potrebné ho naozaj riešiť.
Cestou domov riešila všetky tie svoje myšlienky v hlave, ktoré jej nedali pokoj a keď si konečne zapla mobil našla si nespočet neprijatých hovorov od princeznej Sisi. Mala ísť cez víkend na koncert Templárskych križiakov do Paríža a okrem hovorov si našla aj veľa fotiek. V telefóne jej porozprávala ako bolo, a že spoznala dvoch úžasných ľudí jeden sa volal Galileo a druhá bola žena a volala sa Johanka o tej si pamätala len, že bola z Arcu a, že obaja horeli neskutočným zanietením pre svoje sny. Nakoniec to tak aj dopadlo. Tá hlupaňa sa s Galileom vyspala a ako to ona nazvala zobral ju na cestu okolo sveta. Aj keď všetci vedia, že zem je predsa rovná doska. Okolo sveta sa predsa ísť nedá. Ona toto zatracovala. V živote by sa s niekym len tak nevyspala a bolo jej to proti srsti. Všetci boli len nadržaný ako ten drak v prvom momente a myslia si, že neviem čo. Tak preto radšej bude sama do konca svojho života. Aj tak ma najradšej tie jednonohé mačičky s penou okolo papuľky na ich nádvorí. A tak s pokojom v duši a zmierená so svetom, pripravená bojovať za svoje názory a proti globálnemu otepľovaniu zaspala sladkým spánkom vo svojom kočiari a nechala sa viesť domov.
