Aj ja by som chcel svojou troškou prispieť k zmierneniu napätia v spoločnosti, a čítajúc články a pozerajúc mnohé rozhovory si myslím, že by to bolo možné práve cez niekoľko tipov na zlepšenie komunikácie.Keďže som sa k napísaniu ďalšieho blogu odhodlal po takmer deviatich rokoch, som už skúsenejší a s ohľadom na spätnú väzbu budem aj stručnejší.
Komunikácia vo všeobecnosti predstavuje dialóg rovnocenných partnerov.
Ide o časť poučky priamo z knihy pani Jarmily Rusiňákovej z roku 2024 a ja som nesmierne rád, že tento môj neustále opakovaný hlavný parameter komunikácie môžem parafrázovať z odbornej literatúry. Pri komunikovaní sú si partneri rovnocenní. To neznamená, že sú rovnako múdri alebo rovnako skúsení, alebo majú obaja pravdu, ale znamená to, že výmena informácií medzi nimi prebieha na rovnocennej úrovni.
Komunikujeme s cieľom vyvolať efekt na druhej strane.
Správne je, ak pri komunikácii s akýmkoľvek partnerom máme definovaný cieľ (efekt), ktorý chceme vyvolať. Tie cele môžu byť rôzne a nemusia byť všetky ušľachtilé, no je dobré uvedomiť si, že všetko má svoj zmysel. Napríklad aj veľmi nepríjemný „hejt“ má svoj cieľ a treba to vždy brať do úvahy.
Na komunikáciu vplýva obrovské množstvo okolností.
Pravdepodobne by sa o tom dalo polemizovať na niekoľko strán, ale dôležité je uvedomiť si, že žiadna komunikácia nie je čistý tok dát a všetko podlieha prostrediu, osobným preferenciám, kultúrnym rozdielom, jazyku a mnohým iným vplyvom. Pri komunikácii, ktorá je očistená o neverbálnu stránku (napríklad písomná výmena názorov), je oveľa ťažšie rozlišovať skutočné posolstvo. Preto sa vždy snažíme náročné situácie riešiť na osobnom stretnutí, ideálne zoči-voči v neutrálnom prostredí.
Dobrú komunikáciu treba trénovať.
Ak chcete lepšie behať, treba sa tomu venovať, najlepšie behom. Ak chcete lepšie komunikovať, tiež je dobré to trénovať. A najprv pripustiť, že to všetko nevieme správne a automaticky od začiatku. Tak ako amatérsky bežec vidí rozdiel medzi prvým a stým kilometrom napríklad po roku tréningu, rovnako aj vy uvidíte rozdiel pri tréningu v komunikácii.
Ako trénovať?
· Všímajte si – Sústreďte sa viac na ľudí okolo seba, čo a ako hovoria. Či používajú slovné barličky (ako, predsa, v podstate), či robia intonačné prestávky, či hovoria rýchlo alebo pomaly, či skracujú slová, či sa vám pozerajú do očí, či prerušia pri rozprávaní s vami ostatné aktivity, či im záleží na tom, čo a ako hovoríte vy.
· Potvrdzujte – Dávajte najavo, že ste prijali informáciu. Zvyčajne stačí prikývnuť, potom sa používajú slová ako: rozumiem, jasne, áno, chápem. Pri potvrdzovaní dávate tomu druhému dôrazne najavo, že ho počúvate. Má to naozaj miestami až zázračný efekt, vyskúšajte.
· Skráťte vety – Používajte kratšie vety a bodky na konci týchto viet. Robte intonačné prestávky. Pri krátkych vetách zjednodušujete pochopenie pre svojho komunikačného partnera, a to zásadným spôsobom. (Všimli ste si, že politici používajú naopak nesmierne dlhé vety?;-) )
· Pýtajte si spätnú väzbu – Je úplne v poriadku, keď sa uprostred rozhovoru zastavíte a opýtate sa svojho partnera v komunikácii, či rozumel. Ak k tomu pridáte vetu, že vám záleží na tom, aby rozumel, nebude to znieť ofenzívne alebo ironicky.
· Duplikujte – Rokmi overená metóda, v rámci ktorej poprosíte svojho komunikačného partnera, aby vám zopakoval, čo ste mu povedali. Je to obrovská pomôcka pri posúvaní dôležitej informácie, kde rozhodujú exaktné dáta. Tiež sa dá ľahko použiť, keď dávate manželovi, manželke alebo deťom inštrukcie, čo vám majú doniesť z pivnice a kde sa to nachádzaJ
· Nepredpokladajte – Jeden z ťažších tipov, pretože najväčšiu prekážku v dobrej komunikácií nám tvorí náš vlastný mozog a jeho skratky. Mnohokrát „vieme presne, čo tým chcel ten druhý povedať“, ale v skutočnosti je to úplne inak. Emócie nastupujú skôr, ako sa stihne dopovedať veta. Je to náročné, no trénovať sa to dá napríklad na fiktívnych situáciach a humor vždy pomáha.
· Majte otvorenú myseľ – Majte nadhľad. To, že má niekto na niečo iný názor a pokojne aj bojuje za svoju pravdu, neznamená, že je to zlý človek a že si zaslúži dehonestáciu. Ja sám som sa často ocitol v nepríjemnej situácii, keď som sa hrdo bil za pravdu a potom som zistil, že som sa mýlil. A každý sa pomýli raz za čas;-)
Prečo nevieme alebo nechceme dobre komunikovať?
Niekedy je oveľa jednoduchšie nechať veci tak, než s tým niečo robiť. Je jednoduchšie prestať komunikovať, odísť z miestnosti, uraziť sa, odhlásiť sa z konverzácie. Zväčša (aj keď samozrejme nie vždy) je zložitejšia cesta tá správna. Ak máte v živote príklady, keď ste sa vrátili s daným komunikačným partnerom/partnerkou naspäť „k stolu“ a dobre to dopadlo, dajte si ich ako inšpiráciu a skúste to aplikovať aj na ďalšie situácie. Je to náročné a občas aj bolestivé, ale práve tým sa posúvame ako spoločnosť ďalej.
