Samo Marec píše výborné články. Ľudia v mojom okolí vedia, že je to pre mňa dôvod nájsť najbližší možný fyzický výtlačok SME a s radosťou si ho prečítať. Pravdepodobne ma (ako aj iných) so Samom spája aj podobná veková kategória. Ale aby ste si náhodou nemysleli, pána Marca som nikdy nestretol, nevie o mne a ak si prečíta tento blog, poteším sa, ale nič to na jeho obsahu nezmení.
Rád by som nadviazal na článok zo dňa 13.01.2025 a prispel svojou skúsenosťou k tomu, aby nám na tom našom Slovensku bolo o kúsok lepšie (a články pána Marca mohli byť vďaka tomu možno pozitívnejšie).
„Facebook ani X by dnes človek, ktorému záleží na duševnej rovnováhe, nemal navštevovať.“ Jednoducho povedané – presne tak. Doplnil by som ešte citát z knihy Marka Mansona: „Niektorí ľudia existenciu problémov úplne popierajú. A pretože popierajú realitu, musia si tú istú realitu neustále niečím nahrádzať alebo z nej unikať. Z krátkodobého hľadiska im to prináša isté uspokojenie, no v konečnom dôsledku to vedie k životu plnému neistoty, k neuróze a emočnej depresii.“
Prvá rada:
Odpojte sa od sociálnych sietí a okrem toho, že sa budete cítiť lepšie, budete mať viac času na riešenie skutočných problémov. Keďže nepredpokladám, že po prečítaní tejto vety, Markovej knihy či článku pána Marca začnú ľudia hromadne rušiť svoje účty na sociálnych sieťach, prejdem na ďalšie rady, ktoré sú zrejme jednoduchšie na realizáciu. Ale držím palce každému, kto sa o to aspoň pokúsi.
Druhá rada:
Neverte všetkému, čo sa píše na sociálnych sieťach. Ja nie som odborník na politiku, zdravotníctvo a ani kvalitu novej slovenskej hymny. No z hľadiska komunikácie vás môžem ubezpečiť, že čím zásadnejšie posolstvo (názor, informáciu,dáta) chcete niekomu odovzdať, tým komplikovanejší komunikát tvoríte. Zjednodušene povedané, nie je možné vysvetliť riešenie komplikovaného problému jednoduchým statusom, nech už sa vám páči akokoľvek.
Tretia rada:
Opäť by som rád zacitoval z článku: „..pravda je to, čo má najviac lajkov, lenže najviac lajkov nikdy nemá pravda, ale najkontroverznejší obsah vyvolávajúci najväčšie emócie.“ Veľmi výstižné. Pravda je málokedy ľúbivá. Predstavte si konkrétne príklady z vlastného života: Schudnúť je /nie je jednoduché. Naučiť sa cudzí jazyk dokáže / nedokáže každý. Keď zvolíme tohto týpka, všetky problémy vyrieši / nevyrieši za nás.
Štvrtá rada:
Evidujte, overujte, duplikujte, konfrontujte si informácie (od kohokoľvek) s realitou, alebo pokojne aj s vaším vlastným názorom. Ak už sa vám nechce nosiť so sebou papier a pero alebo si písať poznámky do mobilu, dajte si výroky daného človeka (napríklad politika) do gúglu.Ak si jeho dva rovnaké výroky za krátke obdobie zásadne odporujú, je to dôvod na pochybnosť, alebo nie?
Piata rada:
Veľmi dobrí komunikační manipulátori používajú často vetu: Pravda je niekde uprostred. Zem je (možno) plochá. Vakcína je (asi) škodlivá. S tou vojnou to je (a nie je) až také jednoznačné. Zaujímavé je, že čím viac podobných výrokov sa vám dostane do hlavy, tým viac spochybňujete aj to, čomu ste verili už dávno. A to je cieľ. Nie je cieľom doručiť vám informáciu, cieľom je spochybniť všetko, čo by ste si mohli o tom myslieť. Cieľom je urobiť všetko nejasné, nejednoznačné, zahmlené. Aby sa v tej hmle mohla stratiť ďalšia pochybná informácia.
Pravda môže byť relatívna s ohľadom na vedecké poznatky. Napríklad: Voda zovrie pri 100 stupňoch celzia. Ale môže zovrieť aj pri nižšej teplote vo vyššej nadmorskej výške. Pravda však nie je niekde uprostred.
Šiesta rada:
Spomaľte pri prijímaní informácií. Aby ste vedeli posúdiť, čo je a čo nie je reálne,potrebujete si na to zobrať čas a analyzovať to. Ak si v rýchlosti prečítate desať nadpisov, neznamená to, že ste obsiahli všetko. Mimochodom, nadpisy sa píšu tak, ako sa píšu, aby ste si urobili práve spomínaný rýchly názor.Skúste to preto inak. Vyberte si jeden nadpis, prečítajte si pokojne celý článok a urobte si z toho vlastný záver. V kľude.
Siedma rada:
Dôverujte spoľahlivému zdroju. Ak máte vo svojom okolí vzdelaného, rozhľadeného a sčítaného človeka, inšpirujte sa jeho názorom. Diskutujte, pýtajte sa, nechajte si veci vysvetliť. Ak takého nemáte, vezmite si knižku od dôveryhodného autora, prečítajte si článok od nositeľa Nobelovej (alebo inej váženej) ceny. Opýtajte sa rodičov, starých rodičov, ako to bolo s holokaustom, s SNP, ako to bolo s bombardovaním Belehradu, čo sa dialo v Srebrenici. A pochopíte, že konflikt na Blízkom východe sa nedá vyriešiť jedným statusom a vojnu na Ukrajine nie je možnélen tak ukončiť do 24 hodín. Komunikujte, neuzatvárajte sa do bublín na sociálnych sieťach s cudzími ľuďmi a nehľadajte jednoduché odpovede na zložité otázky tam, kde sa tieto odpovede nemajú prečo nachádzať.
