Po 6.mieste na ZOH 1994 v Lillehammeri , 10.mieste na ZOH 1998 v Nagane, 13.mieste na ZOH 2002 v Salt Lake City, 5.mieste na ZOH 2006 v Turíne, 4.mieste na ZOH 2010 vo Vancouveri je toto naše druhé najhoršie umiestnenie pod hlavičkou samostatného Slovenska. Rovnako ako celá verejnosť aj ja som sa na naše vystúpenia v Soči tešil, realisticky som sa so štvrťfinálovým cieľom stotožnil, veď v tejto a ďalších fázach turnaja je to už len o danom jednom zápase v ktorom sa môže stať čokoľvek, sami sme sa na vlastnej koži o tom už neraz presvedčili.
7. januára 2014 uzrela svetlo sveta naša nominácia a rozpútalo sa mediálne šialenstvo v denníkoch, internetových portáloch, sociálnych sieťach. Chýbal v nej totiž Miro Šatan čo rozdelilo Slovensko na dva tábory, začalo sa zo všetkých svetových strán polemizovať, diskutovať, argumentovať, či už v odborných kruhoch alebo laickej verejnosti a rozoberá sa to vlastne až doteraz keď sme už dávno doma. S pravdou von o nenominovaní Mira Šatana vyšli p.Vújtek a p.Sýkora až teraz po olympiáde. To čo tvrdia teraz nechceli vyriecť pred začiatkom aby nenarušili klímu, pohodu, chémiu v mužstve, bojového ducha tie dôležité atribúty bez ktorých sa nedá vyhrávať ani v okresnom prebore. Spor Šatana s Chárom trvá už vyše roka a len oni dvaja vedia kde je pravda, všetko ostatné sú bludy ktorými nás všetky možné existujúce médiá len kŕmia kvôli sledovanosti a predajnosti. Celý tento spor nášmu hokeju len a len škodí ! Dovolím si opovážlivo tvrdiť, že ani so Šatanom v zostave by sme žiadnu dieru do sveta v Soči neurobili, možno by bol dal gól, dva, pomohol mužstvu svojimi vodcovskými schopnosťami a možno by vyhorel a následne by sa roztočil kolotoč reakcií typu - načo tam ten Vújtek toho Šatana vôbec zobral, aj keď kvalitatívne a osobnostne do mužstva určite patril, všetko toto sú len a len hypotézy čo by bolo keby. Postupom času začali do našej nominácie žiaľ zasahovať aj zranenia, Sersen, Graňák, Višnovský, Gáborík. Všetko kvalitní hokejisti ktorých ako ukázal aj samotný priebeh turnaja sme adekvátne nahradiť nedokázali. Napriek všetkým týmto okolnostiam vyzeralo byť navonok všetko v poriadku. Do Soči cestovali 12 hokejisti ktorí boli súčasťou výberu aj pred 4 rokmi vo Vancouveri 2010 (Budaj, Halák, Baranka, Chára, Jurčina, Meszároš, Sekera, Marián Hossa, Marcel Hossa, Handzuš, Kopecký, Radivojevič).
Naše krásne dresy pre ZOH v Soči
Prišiel však prvý zápas s USA a dostali sme poriadnu facku cez celé líce. Prvá tretina bola ešte relatívne v poriadku, úplný úvod druhej tretiny priniesol naše vyrovnanie a potom sme dostali tenisového kanára ako z učebnice. Nič to preto veď stane sa aj lepším a chceli sme na tento zápas čo najrýchlejšie zabudnúť.
Gólová radosť hráčov USA
Jeden zo siedmich pukov v našej sieti v zápase s USA
Po dni voľna nasledoval z hľadiska postavenia pred osemfinále náš najkľúčovejší zápas proti Slovincom. Národ čakal odpoveď od mužstva po zlyhaní a veril, že víkend začne našim víťazstvom. Precitli sme však v tomto zápase do skutočnej reality, spôsob akým nás Slovinci školili bol v niektorých momentoch hanebný. Najkrajšie to vystihol tretí gól keď Kopitar vyškolil štvoricu našich hráčov. Dá sa zápas prehrať ale vždy aspoň s vedomím, že sme na bojisku nechali všetko, my sme neukázali absolútne nič !
Veľavravná fotka po zápase so Slovinskom
Po sobotňajšom šoku nás v nedeľu čakala domáca zborná. Na Slovensku by sme asi veľmi ťažko hľadali človeka ktorý by našim pred týmto zápasom veril. Tréneri sa rozhodli pre zmenu a do brány postavili Jána Laca, čo sa ukázalo ako správne rozhodnutie. Jano pochytal všetkých 37 striel domácich a zápas nakoniec skončil bez gólov. Podľahli sme nakoniec až po samostatných nájazdoch ale túto remízu sme mohli považovať za naše víťazstvo. Mužstvo sa zomklo, hralo obetavo, zaskakovali jeden za druhého, bojovali, dreli a výsledok sa dostavil. Po zápase sa začalo horlivo počítať ktože sa nám to postaví v osemfinále do cesty. Nakoniec to vyšlo na Čechov, v prípade nášho víťazstva nad Slovincami by bolo našim súperom Rakúsko čo by bol určite hratelnejší súper ako naši susedia.
Jano Laco v zápase s Ruskom nielen dobre chytal, ale aj tyčky mal vynikajúco postavené
Osemfinálový súboj sme začali znovu v podobnom štýle ako naše prvé dva zápasy a netreba sa vyhovárať ani na nepriazeň rozhodcov keď sme inkasovali z dvoch presiloviek ktorým predchádzali kontroverzné rozhodnutia arbitrov. Po prvej tretine bolo 0:3, neskôr už hrozivých 0:4 a znovu sme mali zarobené na debakel. Nezložili sme zbrane, zdvihli sme hlavy a začali sme sa biť o výsledok. Postupne sa nám podarilo dotiahnuť až na rozdiel jedného gólu a za stavu 3:4 sme definitívne zobrali úsmev z bezstarostných českých tvárí. Zatápali sme, hrozili sme ale vyrovnať sa nám už nepodarilo, inkasovali sme ešte do prázdnej brány a bolo s nami vymaľované. Treba objektívne priznať, že za predvedený výkon sme si postúpiť nezaslúžili. Nestačí začať hrať od polovičky zápasu, ale to bol jeden z našich najväčších problémov počas celého turnaja. Nedokázali sme hrať konštantne dobre počas celých 60 minút, mali sme v zápasoch obrovské herné výpadky.
Tréner Vújtek v zápase proti Čechom
Súperov lodivod po treťom góle v ich sieti
Jeden z gólov našej sieti v zápase proti Čechom
Marián Hossa znižuje v zápase proti Čechom
Teraz príde samozrejme čas na rozbory, analýzy, výhovorky, teórie ako ďalej. Začala to už tlačová konferencia priamo v dejisku ZOH kde sa pokúšali p. Vújtek a p. Sýkora objasniť prečo nebol Miro Šatan do Soči nominovaný, podľa mňa totálna hlúposť ktorou neviem čo chceli dokázať. Pred samotným začiatkom to nepovedali tak si tú skutočnú pravdu mali nechať pre seba, takto len zbytočne ešte viac priliali do ohňa. Tým ktorým to teraz odborne prináleží nech tuho pracujú a nám nezostáva nič iné len veriť, že prídu na príčiny nášho zlyhania. O 4 roky budú ďalšie ZOH v juhokórejskom Pchjongčchangu a nás bude čakať kopec poctivej roboty aby sme sa tam vôbec kvalifikovali.
Balíme, ideme domov
Sklamaný tréner Vújtek
Zrejme posledná ZOH pre nášho kapitána
Naša štatistika v Soči :
Celkovo sme odohrali 4 zápasy - 0 výhier - 1 remíza (prehra po samostatných nájazdoch) - 3 prehry, celkové skóre 5:16, o naše góly sa podelili 2x Marián Hossa, 1x Tatar, 1x Jurčo, 1x Surový, celkový pomer striel na bránu 110:130, trestné minúty 32:18.
Ján Laco 124:56 60 5 2,40 92,31%
Jaroslav Halák 93:30 48 8 5,13 85,71%
Peter Budaj 26:30 6 2 4,53 75,00%
(Za menom brankára nasleduje počet odchytaných minút, úspešných zásahov, inkasovaných gólov, priemer gólov na zápas a percentuálna úspešnosť)
Andrej Sekera 4 0 2 2 -1 0 7 96:20
Zdeno Chára 4 0 1 1 -1 4 9 94:05
Ivan Baranka 3 0 0 0 0 0 4 57:18
Martin Marinčin 4 0 0 0 -4 4 4 68:18
Andrej Meszároš 4 0 0 0 0 6 5 75:32
Tomáš Starosta 4 0 0 0 -2 0 2 54:54
Milan Jurčina 4 0 0 0 -4 0 1 13:53
René Vydarený 3 0 0 0 -3 2 1 28:32
Marián Hossa 4 2 1 3 0 4 13 77:47
Tomáš Tatar 4 1 1 2 +1 2 9 67:55
Michal Handzuš 4 0 2 2 +1 0 4 80:03
Tomáš Jurčo 4 1 0 1 -1 2 8 56:38
Tomáš Surový 4 1 0 1 -6 2 4 52:20
Tomáš Záborský 3 0 1 1 0 0 7 47:08
Milan Bartovič 4 0 1 1 -4 0 11 57:13
Richard Pánik 4 0 0 0 -2 0 1 40:34
Marcel Hossa 4 0 0 0 -2 0 4 41:57
Michel Miklík 4 0 0 0 -4 2 9 54:40
Branko Radivojevič 4 0 0 0 -1 0 4 5 50:25
Peter Ölvecký 3 0 0 0 0 0 2 40:30
Tomáš Kopecký 2 0 0 0 0 0 1 20:40
Tomáš Marcinko 1 0 0 0 -2 2 0 9:49
(Za menom hráča nasleduje počet odohraných zápasov, gólov, asistencií, bodov, plus/mínus bodov, trestných minút, striel a počet odohratých minúch)
