November 89 a súčasnosť - je to vôbec rozdiel?

Je to rozdiel? Mal by byť. Naši rodičia, alebo aj vy sami, ste tam stáli. Chcem vám vzdať hold. Študentom, ktorí nabrali odvahu vyjsť do ulíc a otvorene protestovať, zaistiť slobodu svojim deťom. Ak by vám to nevyšlo, možno by som na základnej škole mala inú prvú pani učiteľku, pretože aj ona bola v Bratislave protestovať. Nenaučila by ma priamo povedať si svoj názor a stáť si za ním, nevedela by som sa teraz objektívne pozerať na spoločenské dianie.Avšak, máme naozaj to, čo ste nám vtedy vyštrngali? Ja stále vidím tajné politické spolky a diskusie po baroch, krčmách, stále tam sa ukrývajú tí najväčší odborníci. A často ste nimi práve vy, ktorí ste tam stáli, práve vaša generácia nás stále učí povedať si svoje v pohodlí domova, ale voliť? Načo? Veď nie je koho. Presne tým sa len potvrdzuje výrok: "Plná huba, prázdnych slov."A tak tu máme stále pri moci tú istú stranu len so zmeneným názvom. Stále tých istých ľudí len v krajšom a mladšom prevedení. Stále niekoho, kto nám skáče po hlave a my mu ju s radosťou prenecháme.Ale...My máme v ruckách moc. My sa nielenže môžeme, ale musíme postaviť proti. A keď sa zodpovedne postavíme proti, práve vtedy to pôjde. Áno, jeden hlas veľa toho nespraví, ale čo tak stovky, tisícky, milión. No ten milión nebude miliónom bez toho môjho.