- so zatvorenými očami si pila vodu nášho zrodu -
Odetý do priehľadného skla bol malý vojačik z Dánska, ktorý prišiel do mesta hamburgerov. Obchody boli zatvorené a vzduch ešte teplejší. Mesto krásnych západov slnka a voňavých medovníkov sa práve prebúdzalo zo spánku života.
Ich prenikavosť som cítil.
Civela cez ranné obloky a ja som tam bol.
Cítil som prenikavosť tých voňavých medovníkov, ktoré piekla jedna stará žienka v jednom klube, kde sa asi pred päťdesiatimi rokmi hral jazz. Jej muž bol černoch a pracoval na benzínke. Každý deň si bral tie sladké koláčiky so sebou a bezbranne ich dvíhal k svojim ústam, čakajúc pritom na nejaké auto, ktoré by mohol doplniť zásobou oloveného života.
Obaja boli šťastní.
Mali svoje ciele, no deti nie.
Pamätal som si toho chlapíka - mal obrovskú bradu a plešinu a mal som ho rád. Vždy keď pršalo, prichýlil ma pod dáždnik. Moje návštevy do Memphisu boli dosť časté.
Plakal som. Vždy rád a stále. Moja babka bola iná, ako všetky ostatné. No aj tak som si ju vážil. Jack bol úplne iný ako moja babka. Jedol medové koláčiky, ktoré mu piekla jeho žena v klube, kde sa pred päťdesiatimi rokmi hral jazz.
Bol som tam a stretol som Jacka Kerouaca. To bol zasa úplne iný Jack.
Bývalo ich tam naozaj veľa - veď to bol Memphis.
Zasnúbená krajina všetkých čiernych benzinárov a babiek, ktoré piekli sladké medové koláčiky.
Raz som bol s Jackom v istom bare. Mal naozaj veľkú bradu a dlhú, úzku tvár. Trochu sme si upili a porozprávali sme sa o našej spoločnej mladosti. Povedal, že si pred dvomi rokmi kúpil dve letenky - do Philadelphie a do Chicaga. Ešte tam nebol.
Všetko to bolo akési smutné a čudné.
Ale tešilo ma to. Bol práve čas žatvy a neznesiteľné teplé letné počasie dovolilo, aby nám alkohol stúpol do hlavy. Šli sme pomaly naspäť k Jackovej žene, ktorá nám napiekla trochu medových koláčikov a najedli sme sa dosýta. Nevedel som, koľko má Jackova žena rokov, no podľa oblečenia mohla mať tak tridsaťtri. Čudný vek. Mala krásne okuliare a nechty posiate medom z koláčikov.
Všetko to bolo úžasné.
Rád chodím do Memphisu.
Majú tam úžasný bar a medové koláčiky, ktoré sa pečú na mieste, kde sa pred päťdesiatimi rokmi hrával jazz.
