Aby som to objasnil, pracujem v malom filmovom štúdiu, kde sme si pred časom zaobstarali dron na letecké zábery. Vo vytržení som si spravil facebookovskú stránku, kde som chcel toto naše odvetvie propagovať, dal som na ňu pár videí, no rekordy som ňou nelámal. Napadlo ma, v snahe prilákať na našu stránku viac ľudí a tak sa zviditeľniť, spraviť takú minisériu videí s názvom “Načo všetko sa dá helikoptéra použiť” a chcel som v nej robiť krátke videá, kde by bol moj vrtuľníček v hlavnej úlohe, no inej, ako je obvyklé. Prvý môj nápad bol zinscenovať scénku, pri ktorej akože prichytím neznámu dievčinu opaľujúcu sa hore bez na streche paneláka a teda ju pri tom natočím. Dohodol som sa s kamarátom – týmto zdravím do Pezinka Vlada – ktorý nám umožnil dostať sa na strechu, zinscenoval som scénku, presne nainštruoval moju priateľku, ktorá bola náhodnou dievčinou, natočil video, postrihal ho a zavesil na internet. Tam si začalo žiť svojím vlastným životom a prestalo byť mojím majetkom s akýmikoľvek právami naň a stalo sa majetkom internetu. Vôbec sa nato nesťažujem, nie som naivný a viem, že doťahovať sa teraz s niekým o nejaké autorské práva by bolo prinajmenšom trúfalé, no aspoň v internetových oddeleniach slovenského bulváru si mohli dať toľko námahy a uviesť ma ako autora pod správnym menom. Toto ale nie je to, na čo som sa chcel posťažovať, toto je len uvedenie vecí na správnu mieru.
To, na čo som sa chcel posťažovať, je slepá nenávisť driemajúca v niektorých ľuďoch. Nenávisť, ktorú z týchto driemot preberie, v podstate, akýkoľvek podnet. Či už je to meškajúci autobus, zima, zdražená paprika, dážď, pokazený výťah, málo dažďa, úspech druhého človeka alebo video opaľujúceho sa dievčaťa. Aby bolo jasné – nepovažujem to, že sa moje video stalo virálnym za nejaký úspech, nech vás nemätie ani to, že si ho sám nazývam virálnym – je to len preto, že sa mi tak najjednoduchšie označuje to, že ho videli ľudia aj inde ako na Slovensku. A práve to mi dalo podmienky vhodné na porovnanie správania sa slovenského a zahraničného diváka.
Kým na zahraničných weboch ľudia kritizovali výber hudby, strih alebo celkové prevedenie, na slovenských weboch sa rozpútala neľútostná kritika priateľkynho výzoru aj zadku, môjho vkusu, priateľkynej mamy, mojej mamy, môjho správania, mojej osobnosti a pod. Som zmierený s tým, že sa moje video nemohlo páčiť každému, s čím ale nie som zmierený je bezdôvodné urážanie a potápanie druhého človeka, pre, mne neznámy, dôvod. Chcel by som nájsť chemickú rovnicu emócie, ktorú takéto správanie v človeku vyvoláva. Čo ho k tomu motivuje vynakladať energiu na vytvorenie nejakého anonymného konta, pozretie si videa, o ktorom dopredu vie, že sa mu nebude páčiť a nakoniec prácne vyťukávanie do klávesnice pri jeho hodnotení. Mne sa nechcelo obetovať ani len čas na vytvorenie si konta, aby som sa mohol brániť, tak prečo niekomu sa chce obetovať ho, aby mohol ľudí urážať a potápať? Nie som psychológ, takže budem len hádať. Predpokladám, že to má viacero príčin.
A: Pocit nedocenenia v reálnej spoločnosti, v ktorej sa pohybujú a nedostáva sa im v nej rešpektu alebo uznania a tak si ho potrebujú dohnať anonymne na internete, kde silnými slovami nešetria a cítia sa tak silnejší, ako v skutočnosti sú.
B: Uznať inému človeku úspech, kvalitu alebo schopnosti si vyžaduje vyrovnaného človeka. Byť vyrovnaným človekom, pre mňa, znamená byť zmierený s tým, že život nenadelil každému človeku rovnako a každý má predpoklady na niečo iné. To znamená pracovať najlepšie ako viem s tým, čo mám a užívať si pri tom život, aký mi to prináša. A nie závidieť ostatným ľuďom, aj keď sa môže zdať, že mu to ide v živote akosi ľahšie. Byť vyrovnaným človekom ale znamená mať určitú dávku inteligencie, tieto veci si uvedomiť. To je ale pri diskutujúcich na čas.sk vec rovnako absurdná, ako to, že by niekoho pochválili. Česť výnimkám, samozrejme.
Bola to pre mňa celkom nová skúsenosť – byť terčom takejto “kritiky” a spočiatku ma koment typu “šedý zákal sa dá operovať” (na margo toho, že mám škaredú priateľku) alebo že som “nadržaný týpek, čo pretiahne aj fenu keď sa hára”, dokázal mierne rozhodiť. Trvalo to však asi len pol hodinu, kým som na vec nadobudol ten správny pohľad.
Namiesto toho, aby som sa nechal rozhodiť som si uvedomil, že ľudia, ktorí sa takto prezentujú sú na tom vlastne oveľa horšie ako ja. Chceli by, aby nikto z nás nevytŕčal nad šedý priemer, ale aby sme všetci boli na jednej úrovni, aby zo seba nemuseli mať zlý pocit, že niekto dokázal niečo, čo ja nie a snažia sa človeka v jeho snažení brzdiť aspoň zhadzovaním jeho práce. A od tej chvíle ma každý ďalší takýto komentár začal tešiť, lebo mi v podstate hovoril, že pribudol ďaší človek, ktorý si myslí, že som dokázal niečo, čo on nedokáže. A nemyslím tým konkrétne moje video, ale napríklad to, že ho do dnešného dňa videlo takmer sedemstotisíc ľudí po celom svete, že mám nádhernú priateľku, s ktorou som spokojný po každej stránke, že ma nedokážu rozhodiť internetoví anonymní úbožiaci, ale najmä to, že som natoľko vyrovnaný sám so sebou a svojím životom, že necítim potrebu nenávidieť všetkých a všetko okolo seba.
http://vas.cas.sk/forum/279061/zadok-sexi-slovenky-urobil-z-jeho-videa-hit-stacilo-ju-pristihnut-iba-v-nohavickach
