Celý svet obletela správa, že Hugo Chávez zomrel. Niektorí oslavujú, niektorí plačú a niektorým je to jedno. Všetci však zrejme dúfajú, že to bude mať na túto krajinu pozitívny vplyv, ale bude to naozaj tak? Venezuela mala pri minuloročných voľbách zmenu na dosah, (aj keď každý vedel, že určite nenastane, teda nie dovtedy, kým Chávez žije) ale bohužiaľ zostalo všetko pri starom.
Krajiny, ktoré sú stále v prísnom diktátorskom režime ako Bielorusko, Kuba, Sýria a ďalšie sa snažia o zmenu, ktorá je bohužiaľ však zatiaľ vo väčšine prípadov nereálna. Severnú Kóreu ani nespomínam, lebo to je beznádejný prípad. Napríklad také Rusko sa tvári, že je demokratické, ale zrejme nie som sám, kto si myslí (je presvedčený o tom), že ide len o divadlo. Podľa môjho názoru je už aj Slovensko na podobnej spiatočnej ceste k podobným režimovým praktikám skrývajúcimi sa za sociálne istoty, ako sa to u nás nazýva.
Uvidíme, či smrť diktátora pomôže k zmene režimu v tejto latinskoamerickej krajine. V Lýbií takáto zmena síce pomohla, ale nie až tak, ako bolo pôvodne zamýšľané. Aj keď to bude pre jeho konkurenta Caprilesa a jeho sympatizantov cesta veľmi ťažká, nie je až taká nereálna. Aj keď ako v každej správnej diktatúre bola okamžite po oznámení Chávezovej smrti povolaná do ulíc Venezuely armáda, vraj aby ochraňovala obyčajných ľudí (tých z nášho parlamentu zrejme nie), čo zmenu režimu ešte určite skomplikuje a je otázne, či sa do tejto veci zainteresujú nejakým spôsobom aj iné krajiny, či už podporovateľov alebo odporcov Chávezovho režimu (a či náš pán súdruh premiér bude roniť krokodílie slzy na pohrebe svojho dlhoročného vzoru, možno aj s našim súdruhom prezidentom, ktorý sa dúfajme opäť nevyhne nejakému tomu faux paux, aby sme sa pri toľkom smútku mali aspoň na čom pobaviť).
Kým nad budúcnosťou Venezuely visia otázniky a jej budúcnosť je neistá, jedna vec je s určitosťou istá - zoznam Ficovych diktátorských kamarátov sa pomaly ale isto zužuje, uvidíme kto bude ďalší pán na holenie...
