Pravý dôvod môjho návratu je ale obyčajný hnev a rozčarovanie nad tým, ako sa prísľub navrátenia k „starým časom“ stal najväčším hitom (starších aj novodobých) populistov. Najviac zo všetkého ma ale štve to, ako nám niektorí politici podsúvajú veľmi plytký pohľad na náš vlastný blahobyt (ten sa ževraj rovná výške HDP, a ani náhodou ničomu inému).
No, niečo mi na tom nepasuje, a preto som sa na celú vec pozrel trochu inak, možno sedliacky, ale stále aj ekonomicky. Moje úvahy sa totiž budú z veľkej časti točiť okolo miery úspor obyvateľstva. Teória totiž hovorí, že investície by sa cca mali rovnať úsporám. A rast ekonomiky, ale aj blahobyt jednotlivca dosť závisí od tejto miery. Uvediem príklad:
Jozef – každý rok si kúpuje nový iphone, každé 4 roky nové auto a žije v byte, ktorý zhltne polovicu jeho príjmu.
Peter – nový iphone (alebo lacnejšiu alternatívu) si kúpi každé 4 roky, jazdí na ojazdenom aute, na vlastníctvo a údržbu bytu minie tretinu výplaty.
Snáď je jasné, že Peter má väčšiu šancu zmysluplne (a slobodne!) využiť svoj (ťažko zarobený) príjem, napríklad aj na rozbehnutie biznisu, ktorý, ak sa mu bude dariť, mu zarobí na omnoho viac, ako si kedy bude môcť dovoliť Jozef.
Nie vždy sa dajú závery z mikro(ekonómie) previesť na makro(ekonómiu), ale v tomto prípade to platí (sú k tomu bohaté teoretické zdroje).
Aby som bol ale presnejší, kľúčom mojej úvahy nie je ani tak miera úspor, ako skôr amortizácia, pod ktorou ja rozumiem to, akú časť príjmu dávame na zachovanie hodnoty našich statkov, resp. nášho statusu. No a dovolím si tvrdiť, že naše predošlé správanie (spred korony) celkom slušne ohlodávalo z našej schopnosti niečo si ušetriť, a teda aj investovať do budúcnosti.
Skúsme sa teraz pozrieť na niektoré naše novonadobudnuté zvyky a ich vplyv na blahobyt:
prácou z domu (ak mám tú možnosť) ušetrím hodinu zbytočného cestovania denne (pričom si môj čas cením na XX EUR/hodinu),
plánovaním nákupov (online, resp. raz za týždeň naostro) ušetrím takisto kopu času,
tým, že obmedzím plytvanie potravinami ušetrím,
oveľa viac sa zaujímam o predĺženie životného cyklu výrobkov (napr. oblečenie) alebo spotrebičov, čím znovu obmedzím plytvanie,
porozmýšľam, ktoré služby sú pre mňa naozaj nevyhnutné a ktoré nie
staraním sa o svoje zdravie uľavím zdravotníctvu (ktoré sa môže viac venovať akútnejším prípadom alebo prevencii) ale aj svojej peňaženke.
Celkom slušné úspory, však? Keď k tomu prirátam blahodarný vplyv na životné prostredie, tak moja túžba po návrate do presne takej istej ekonomiky ako pred krízou výrazne opadne.
Páni Sulík, Babiš, Kurz, Trump, prosím nesnažte sa nás znovu vrhnúť do kolotoča predošlých činností, ktoré síce generujú vysoké okamžité HDP, ale sú ďaleko od dlhodobo udržateľného rastu a prehlušujú naše skutočné potreby! Žili sme si nad pomery, lebo takmer všetky naše peniaze a čas sme venovali amortizácii, a to nám bránilo rozvíjať sa. Ako jednotlivec sa rád trochu obmedzím. S tým vedomím, že moje správanie mi prinesie viac voľného času, menej stresu, pevnejšie zdravie, ochráni klímu, ale hlavne prinesie mi veľa príležitostí do budúcna. Lenže aby nové a prospešné zvyky nevyprchali, potrebujeme, aby ste ich podporili aj vtedy, keď už vírus opadne. Upätosť k minulosti nám teraz nijak nepomôže.
Viem, čo je deflačná špirála a takisto viem ako vzniká. Ale vy, uctievači HDP, ste nejak pozabudli, že do HDP sa rovnako započíta spotreba (C) ako aj investície (I). Áno, moje terajšie úspory sa hneď neprejavia ako investície, bude tam nejaký časový posun. Ale bezhlavou spotrebou, takou, ku ktorej nás chcete čo najskôr vrátiť, prídeme o túto jedinečnú šancu ako si zaistiť slobodnejšiu, bezpečnejšiu a zmysluplnejšiu budúcnosť.
A pre tieto dôvody si myslím, že odpoveďou na túto krízu by okrem cielených opatrení na prekonanie najaktútnejších ekonomických problémov, mali byť opatrenia typom a rozsahom podobné New Dealu, ideálne zeleného. Napríklad masívne investície do zlepšenia energetickej efektívnosti budov alebo do zvýšenia schopnosti krajiny udržať / využiť vodu - tieto opatrenia by sa dali spraviť aj lokálne a vyžadujú si predovšetkým ľudský kapitál, ktorého je teraz dostatok.
A ak chcete poradiť, ako bojovať s vysokou nezamestnanosťou, tak Vám pošepkám – za posledných 100 rokov sa produktivita práce zvýšila viac ako 10-násobne, ale dĺžka pracovného času zostala rovnaká. A takisto nezabúdajte, že COVID19 je (snáď) jednorazová záležitosť, pričom napríklad stupňujúce sa suchá a horúčavy tu budeme mať / už máme každý rok.
V ďalších článkoch by som sa chcel zamerať, ako relatívne bezbolestne upratať v individuálnych ale aj celoštátnych výdavkoch :-)
