Odlúpil som moment z hodiniek
a nalepil ho do čierneho notesa.
Ukryl sa k niekoľkým veršom
nedopísanej básne s vôňou kávy.
Na konci sveta našej kaviarne
zaznela hudba foxfordského valčíka.
Čakáme sa v zadnej miestnosti
medzi poéziou a nevyvolanými fotkami.
Rozhovor kradne vrelosť nemoderných šálok.
Barman nám dnes bez výčitiek porozumel,
preto nás nechal sedieť v tichu klavíra.
Tajomstvá s plechovými lampášmi
svietia na parket rozprestretý medzi nami.
Cukroví vojaci vysypaní na sklenenom ľade
mi našepkali, že ma dnes chceš zastreliť
niekoľkými slovami a mnohými hádankami.
Na príkaz prestávam snívať,
kým sa hráš s tmavými vlasmi.
S istotou lepíme verš k veršu,
záverečná tlačí v topánkach.
Prilepení k belosti papiera
tancujeme foxfordský valčík.






