Aj fiškálni jastraby si v súčasnosti uvedomujú, že inak ako navýšením dlhu sa súčasná kríza prekonať nedá. Uvedomuje si to aj EÚ a preto prišla s plánom obnovy, ktorý má členským krajinám zaistiť 750 miliárd EUR. Tento bezprecedentný krok prichádza v čase, keď si jednoducho nemôžeme dovoliť nebežať na dlh. V prípade pádu našej ekonomiky by USA a Čína (obe veľmoci sú viac ako ochotné sanovať ich ekonomiky dlhom) miesto EÚ na globálnom trhu radi zaplnili. Tieto peniaze majú ísť na strategické ciele a môžu elegantne pomôcť EÚ naplniť environmentálne záväzky, ako aj pomôcť transformovať ekonomiku v duchu 21.storočia.
Pre Slovensko je táto injekcia vo výške viac ako 8 miliárd EUR obrovskou príležitosťou, ale aj značným problémom. Dlhodobo sa hovorí o nutnosti oslobodiť sa od závislosti na automobilovom priemysle. Predchádzajúce vlády sa na úspechu ekonomiky len viezli a finančné prostriedky prejedli. Dopady koronakrízy nám ale jasne ukazujú, ako nebezpečné je sa na automobilový priemysel spoliehať. Každému, kto rozmýšľa aspoň o krok dopredu je jasné, že tento stav nemôže dlhodobo pokračovať. Ak chceme byť modernou a úspešnou krajinou, musíme byť niečím viac ako len montážnou dielňou závislou na zahraničných firmách. Nástup nových technológií a umelej inteligencie zásadne ovplyvnia povahu svetovej ekonomiky 21. storočia ako aj spoločnosti a politického zriadenia. Len krajiny so vzdelaným a flexibilným obyvateľstvom dokážu týmto výzvam úspešne čeliť. Budeme preto potrebovať vhodne zvolenú kombináciu investícií do digitalizácie a vzdelania, ako aj do zelenej ekonomiky, čo je samozrejme pri týchto prostriedkoch nutnosťou. Potrebujeme jasnú víziu modernej krajiny s efektívnym školstvom a znalostnou ekonomikou. Tieto peniaze samotné ale stačiť nebudú, treba k tomu aj politickú víziu. Budíček, ktorý prišiel s koronakrízou, musí presvedčiť vládu o nutnosti podstatných reforiem. Vlak nám už odchádza a ak sa nezobudíme, už ho nestihneme.
Okrem príležitosti pre našu ekonomiku a budúcnosť našej krajiny predstavuje tento nástroj aj zložitú výzvu. Je jasné, že tieto peniaze budú musieť byť splatené. Zatiaľ nie je jasné, do akej miery ich EÚ splatí z vlastných zdrojov (ktoré sú v podstate aj tak naše). Musíme preto tieto peniaze investovať s rozumom. Ako poučenie nám môžu slúžiť minulé vlády, ktoré peniaze prejedli, „špajzu“ nechali prázdnu a ekonomiku nepripravenú. Vláda sa musí čím skôr dohodnúť na prioritách a smerovaní týchto investícií. Nesmie chýbať hlavne reforma vzdelávania a podpora znalostnej ekonomiky.
Okrem vhodnosti použitia prostriedkov je ďalšou otázkou aj efektivita ich čerpania. Ako krajina sme v rámci EÚ patrili k rekordérom v nedostatočnom využívaní prostriedkov EÚ. Z programového obdobia 2014-2020 Slovensko začiatkom tohto roka vyčerpalo iba necelých 31%, pričom má k dispozícii ešte vyše 10 miliárd EUR z celkovej alokácie, ktorú je však možné využiť len do konca roka 2023. O to ťažšie si je predstaviť, ako bude Slovensko schopné využiť túto ďalšiu rekordnú sumu na obnovu ekonomiky po koronakríze. A samozrejme tu vyvstáva opakovaný problém korupcie. Len proklamácie totiž stačiť nebudú. Všetci preto musíme držať palce Veronike Remišovej, aby tieto procesy zjednodušila a zefektívnila. Ľahké to nebude.
8 miliárd môže Slovensku zásadne pomôcť transformovať svoju ekonomiku. Držme si palce, aby sa nám ich podarilo investovať efektívne v prospech obyvateľov na Slovensku.
