Prvýkrát som o Madame Bovary počul na slovenčine. Museli sme sa o nej učiť a ako-tak poznať jej obsah. Dodnes si pamätám výraz z ilúzie do dezilúzie, ktorý definoval toto dielo. Po pravde sa mi z počiatku nezdalo príliš zaujímavé a dej mi prišiel ako vcelku vágny. Rozmaznaná panička z buržoáznej triedy číta romány, nakupuje na dlh, podvádza manžela a nakoniec prehltne arzén. Nič extra. Raskoľnikov zabíjajúci úžerníčku a jej neter sekerou mi prišiel zaujímavejší. Asi pred rokom som si nakoniec Madame Bovary prečítal. Chcel som čítať niečo vo francúzštine a kníhkupectvo príliš veľký výber nemalo. Tento výber som ale neoľutoval.
Dej Madame Bovary je založený na skutočnej udalosti, ktorú Flaubert trochu prifarbil. Bolo to prvé veľké dielo 27 ročného začínajúceho spisovateľa a zároveň jeho najlepšie. Dej pozná skoro každý. Mladá a pekná Emma z provinčného mestečka vyrástla na romantických knihách. Podľa nich si idealizovala lásku, manželstvo a materstvo. Zoberie si lekára ( ono to vlastne ani nebol lekár ) Charlesa Bovaryho. Hneď ale zisťuje, že manželský život nie je tak idylický ako si ho predstavovala. Jej city k manželovi ochladnú a nepomôže jej ani narodenie dieťaťa. Naplnenie začne teda hľadať inde a cez milencov a nakupovanie drahých vecí ( kvôli ktorým zadlží svojho manžela) sa snaží dosiahnuť šťastie. Nakoniec ale zisťuje, že ani v náručí milenca a v drahých šatoch nie je o nič šťastnejšia a dostáva sa z jednej dezilúzie do druhej. S jej dlhmi jej nakoniec nechcú pomôcť ani jej zámožní bývalí milenci a Emma si zoberie arzén zo zásob lekárnika, u ktorého žijú. Nasleduje smutný opis smrti Emmy, u ktorého musí každý aspoň trochu sentimentálny človek vyroniť slzu. Tragédia tým ale nekončí a jej manžel Charles zomrie po objavení jej ľúbostných dopisov s milencami. Vyhrá len lekárnik a špekulant Homais, ktorý sa po smrti Charlesa stane prominentným a rešpektovaným lekárom.
Napriek Emminému nezodpovednému a amorálnemu chovaniu ju môžeme len ťažko viniť. Emma je citlivá a sentimentálna duša, ktorá sa pod vplyvom kníh snaží nájsť osobné šťastie, ktoré jej nedokáže priniesť rodina, milenci a ani drahé oblečenie. Jej romantické ideály ale neustále narážajú na tvrdú zem reality nudného a stereotypného života buržoázie, ktorou Flaubert tak opovrhoval kvôli jej intelektuálnej a spirituálnej vyprázdnenosti. Emma je stelesnením romantickej hrdinky, zakliesnenej vo falošných ideách, odrážajúcej postoje autora, ktorý povedal : Madame Bovary, c´est moi! Tragédiu jej osudu len podčiarkuje charakter bezmocného Charlesa, ktorý jej nešťastie nedokáže pochopiť a nepripúšťa si indície, hovoriace o nevere jeho manželky. Flaubert dokázal geniálne opísať psychológiu svojej ženskej hrdinky a po istom čase s ňou čitateľ začne súcitiť. Len čo ale začneme Emmu odsudzovať, príde jeden z jej sentimentálnych momentov, ktorými Flaubert vybalansuje jej charakter. Emmu jednoducho nemôžeme nenávidieť.
V čom je ale Emma Bovary modernou hrdinkou? Rovnako ako ona, aj my sme dennodenne konfrontovaní ideálnym svetom sociálnych sietí. Z fotiek na instagrame a postov na Facebooku môžeme dôjsť k záveru, že tak ako hrdinovia romantických kníh, tak aj títo hrdinovia vedú bezstarostný život plný šťastia a naplnenia. Flauber neznášal efekt, ktorý mali noviny a knihy na spoločnosť vo Francúzsku. Ak by žil dnes, s rovnakým opovrhnutím by sa pozeral na dnešné média. Všetky tie idylické fotky krásnych a šťastných ľudí na internete nám môžu navodiť presvedčenie, že ostatní žijú šťastným životom a len nám chýba naplnenie. Možno keby sme robili to čo oni, dosiahli by sme ho tiež. Preto dnes mnohí pijú rovnakú vodu ako celebrity, obliekajú sa do rovnakých šiat a chodia do rovnakých dovolenkových destinácií. Rovnako ako Madame Bovary ale nakoniec zisťujú, že toto pozlátko bola len ilúzia a v krutej realite musia z tohto vysnívaného sveta nakoniec vytriezvieť. Tak ako ona cítime rovnakú olovnatú pachuť arzénu na jazyku vždy, keď po krátkom momente exaltácie prichádza existenciálna úzkosť, charakteristická pre naše bytie.
Madame Bovary, c´est nous!
