Slovenskou politickou scénu zatriasla vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Threema odhalila, že páchateľ mal nadštandardné vzťahy s predstaviteľmi SMERu. Fico predsa len pil kolu s Haščákom. Tento krátky úvod by mal byť nasledovaný vykreslením optimistickej situácie a nádeje na zmenu. Nič také ale nasledovať nebude.
Smer naďalej kraluje prieskumom. Jediná strana, ktorá by SMER momentálne mohla poraziť je paradoxne spojenie Harabina s Kotlebom. SAS je na prahu zvoliteľnosti. Opoziční lídri sa navzájom hádajú a ich správanie zatiaľ nenaznačuje bezproblémovú spoluprácu po voľbách. Bez podpory problematických Kollárovcov by súčasná opozícia vládu ani postaviť nemohla. Skrátka, vyzerá to zle a nádej na zmenu je nedohľadne.
Problémom nie sú ani tak chyby opozičných lídrov, ako veľká časť elektorátu a jej nekritická podpora stranám, ktoré zmene k lepšiemu jednoducho bránia.
Zdá sa, že voličská základňa SMERu je stabilizovaná. Vražda Kuciaka síce spôsobila ich odliv (išli pravdepodobne ku Kotlebovi a Harabinovi), no stále je SMER najsilnejšou stranou. Jeho voliči sú jednoducho vedome, alebo nevedome hluchí voči akejkoľvek kritike strany. Čo tam po tom, že jej čelní predstavitelia museli po kauzách a tlaku verejnosti po jednom odstupovať. Čo tam po tom, že smeráci sú naprieč krajinou zapojení do rôznych káuz. Čo tam po miliardových tendroch, po Počiatkovi, Kalimu, Glváčovi a šéfovi Ficovi. Jeden status Blahu, ktorý ako vinníka všetkého zla na Slovensku označí ESET,jednoducho voličom SMERu stačí na ospravedlnenie podpory tejto strany a utvrdenie v ich presvedčení. Do toho môžeme prirátať aj “sociálne balíčky” a máme tam aj ekonomický kalkul. To, že naše zdravotníctvo je v katastrofálnom stave a najšikovnejší študenti odchádzajú do zahraničia, predsa voliča Smeru trápiť nemusí.
Podporovať stranu privatizérskeho princátka a advokáta, ktorý nedokáže sformulovať koherentnú vetu, je kategória sama o sebe. Samuel Johnson povedal, že vlastenectvo je posledným útočiskom ničomníka. Ak nemáte odbornosť a nedokážete vytvoriť kvalitný politický program, stačí sa oháňať ochranou vlasti a sem tam si zarečniť v ruskej dume. Podporu “vlastencov” vám to zjavne zaručí. A nezabudnite vybudovať vyšší stožiar ako majú v Budapešti. Práca pre národ hodná štúrovcov!
Potom tu máme dve antisystémové strany. Tú novú zakladal favorit systému, ktorý za Mečiara a Fica získal najprestížnejšie funkcie v štáte. Teraz sa zjavne zobudil a tvári sa, že títo zlí politici nám ukradli našu vlasť a on ju ide získať späť pre občana. Škoda, že sa nič také nesnažil, keď si s týmito politikmi triasol rukou a bozkával ich na líce. Ten populárnejší anti-systémový líder má jednak podporu tej hnedšej časti spoločnosti a jednak “protestného voliča”. Ak nesúhlasíte so stavom krajiny, za ktorú je strana SMER priamo zodpovedná, hlasujte za stranu, ktorá hlasuje so SMERom. O čo silnejšiu váhu tento protest má, keď táto strana nedokáže sama zmenu priniesť a do vlády by mohla ísť jedine so SMERom. Okrem toho sa počet korupčných káuz, ktoré táto strana odhalila rovná počtu rozumných vystúpení Mazureka.
No a nakoniec je tu strana politika, ktorý myslí srdcom. Borisovi Kollárovi by mohli vysvetliť, že na rozmýšľanie je tu iný orgán. Boris nám síce ukázal, že jeho partnerský život sa síce dá vysveliť pumpovaním krvi srdcom do istých častí tela, no to by z neho voliteľného politika robiť nemalo. Každopádne, je zložité vymyslieť slogan pre stranu, ktorá je ťahaná celebritným statusom lídera a ktorej členovia sú len oportunistami bez ideológie. Bohužiaľ, práve táto strana bude možno jazýčkom na váhach v tvorení budúcej koalície.
Samozrejme by som nechcel vyvolať dojem, že logika voliča normálnej opozičnej strany je bezchybná. Konieckoncov, volič si stranu väčšinou vyberá iracionálne a až a posteriori túto voľbu racionalizuje. Rád by som sa ale poďakoval každému, kto si praje zmenu a volí tieto strany, ktoré majú svoje chyby, no bez nich to jednoducho nepôjde. Morálne a systémové bahno, v ktorom sa naša Krajina nachádza, nebude jednoduché vyčistiť. A pritom vôbec nie sú také zlé…
Truban síce prednášal študentom o drogách a pôsobí ako vyhypovaní IT startupista, no PS/Spolu naozaj poctivo pracovali na vytváraní strany a programu. Pre sociálnejšie a liberálnejšie orientovaného voliča je ich koalícia dobrou voľbou.
Kiska síce nezarobil najlepším možným spôsobom, no úroky ktoré dával boli v kontexte doby normálne a podobné úrokom v bankách. Pomohol množstvu rodín cez Dobrého Anjela a ako prezident čelil podpásovkám Fica, pričom mu nič na oplátku nedaroval. S Veronikou Remišovou ako dvojkou vyzerá Za Ľudí ako slušná a umiernená centristická strana.
Hlinovi sa podarilo premeniť skoro fundamentálnu stranu politických mŕtvol na moderných kresťanských demokratov. Tento boj nebol ani zďaleka ľahký a odpor z niektorých ultrakonzervatívnych kruhov mu jeho situáciu zrovna nezľahčuje. Pre moderného kresťanského voliča je ale KDH správnym výberom.
Matovič je síce neriadené strela a nemá problém útočiť aj na potenciálnych koaličných partnerov, no v jeho zápale v boji proti korupcii na Slovensku mu nemôže nikto konkurovať. Práve jeho neustále konfrontovanie smerákov a boj proti zlodejinám súčasnej koalície pomohli k poklesu preferencií SMERU aj Mostu. OĽANO je tou pravou stranou pre protestného voliča, otráveného zo všadeprítomnej korupcie, ktorý si želá mať v parlamente zástupcu, čo to tým gaunerom vytmaví.
Sulíkovi sa posledné obdobie nedarí a volebné preferencie to dokazujú. Napriek všetkému ale SAS zostáva jedinou pravicovo-liberálnou stranou s čitateľnou ideológiou a má naozaj kvalitný program. Absencia takéhoto hlasu v budúcej koalícií by jednoznačne bola na škodu.
Nemáme možno ideálnu opozíciu a chýba nám jednoznačný líder. Napriek tomu tieto strany ponúkajú širokú paletu, v ktorej si reprezentanta nájde kresťanský konzervatívec aj mestský liberál. Tieto ideologické rozdiely sú ale sekundárne. Zmeny, ktoré naša krajina potrebuje totiž potrebujú spoluprácu všetkých slušných strán.
V týchto voľbách pôjde o veľa. Ak chceme skutočne zmeniť Slovensko, musíme voliť strany, ktoré zmenu prinesú a začnú s upratovaním. Ak ale budú voličom stačiť vágne floskuly o ochrane vlasti, hrádzi proti extrémnemu liberalizmu a hrozbe z ESETu, je jasné, že takáto zmena nepríde. Naopak, na súčasnom marazme tým budú participovať. Demokratická opozícia musí robiť všetko preto, aby mobilizovala čo najviac ľudí k voľbám. Ďalšie 4 roky vlády SMERu budú pre našu krajinu príliš vysokou cenou.
