Autor je poslanec NR SR.
Pokiaľ sa stále niekto držal napriek dlhodobému trendu zväčšujúcej sa role štátu predstavy, že predsa len by sa raz mohol zmenšiť, táto kríza tieto nádeje definitívne pochovala. Táto téza bola mylná už predtým. V čase globalizácie a novým výzvam ako globálne otepľovanie, terorizmus a vďaka post-materiálnym hodnotám sa štát neustále rozpína. Či sa nám to páči,alebo nie. Koronavírus nám takisto ukázal, že napriek EÚ a čoraz častejším multilaterálnym prístupom je to stále ten "zastaraný" národný štát, ktorý dokáže takúto krízu riešiť a ku ktorému sa obyvatelia utiekajú. Nikto iný na to jednoducho nemá páky.
Sme nútení sa deň po dní vzdávať svojich osobných slobôd a prenechávať štátu čoraz silnejšiu rolu. Vzdávame sa dokonca aj nášho súkromia. Libertariánske výkriky do tmy už nikto neberie vážne. Bezpečnosť a zachraňovanie životov má jednoducho u ľudí prednosť pred abstraktnými ideálmi o nenarušiteľnosti ľudskej slobody.
Štáty po celom svete za potlesku obyvateľstva prijímajú čoraz radikálnejšie opatrenia, ktoré im dokonca povoľujú využívať napríklad mobilné dáta obyvateľstva. Niečo také bolo doteraz otvorene možné snáď len v Číne. V tejto kríze je to ale nový normál. Opatrenia majú samozrejme len dočasný charakter a aj kritici sa musia podvoliť. Čo sa ale stane, keď kríza skončí a prídu nové výzvy? Kolektívnou bezpečnosťou sa dajú vždy takéto opatrenia ospravedlniť a precedens už bol raz vytvorený. Novonabudnutých právomocí sa štáty budú vzdávať len ťažko. Nepochybujem, že sledovanie mobilných dát (už aj tak značne okresané) sa na Slovensku skončí. Ako sa ale zachová Maďarsko? Poľsko? A ako bude oslabená EÚ zmietaná ekonomickou krízou schopná na tieto štáty vyvíjať tlak?
Silný štát bude zjavne novou normou. To, čo sa nepodarilo Grette, sa podarilo koronavírusu. Globálne otepľovanie je jednoducho príliš abstraktné a katastrofické scenáre sú príliš vzdialené. Koronavírus je tu a teraz a fotky mŕtvol rýchlo obleteli svet. Ak by s opatreniami neprišli vlády, boli by prinútené tak urobiť tlakom z dola. Ľudia jednoducho potrebujú silnú ruku, ktorá ich prevedie krízou a nastolí poriadok. Aj za cenu vlastnej slobody. Návrat späť bude zložitý.
Autoritatívny vs liberálny štát
Musím sa priznať, že aj ja som koronavírus spočiatku podceňoval. Bol to predsa problém nejakého zaostalejšieho regiónu Číny, v ktorom boli netopiere a hady pochúťkou a nie exotickými zvieratami. Keď prišla karanténa, začal som to brať serióznejšie. Zrazu z toho bol reálny problém, ktorý bol dovtedy našťastie ďaleko od nás.
Napriek tomu, že vláda Wuhanu stále volá po obozretnosti a opatreniach, zdá sa, že Čína je z najhoršieho vonku. Nikdy sa asi nedozvieme reálne štatistiky, no realita je často preceňovaná. Záleží len na jej obraze. A v tom momentálne tkvie úspech čínskeho režimu. Celý svet v nemom úžase žasne, ako sa tejto krajine podarilo pomocou bezprecedentných a tvrdých opatrení, spojených s dokonalým sledovaním obyvateľstva, zraziť vírus na kolená. Čínska vláda tento braz naplno využíva a PR pracuje na plné obrátky. Prezentuje sa ako šampión v tomto boji a dokonca ako "nezištný" pomocník pre nákazou zmietanú chorobu. V Česku vládni predstavitelia nadšene vítajú lietadlá plné zdravotných pomôcok, ktoré si Česko od benevolentnej Číny mohlo kúpiť. Servilita Zemana je na zaplakanie. Rovnako je to aj u nás. Zatiaľ čo ľudia prehliadajú miliardovú pomoc EÚ, z nejakého záhadného dôvodu sú presvedčení, že Čína predávajúca predražené rúška nám pomáha viacej ako Únia. Čo tam po tom, že vďaka fabulovaniu a zamlčovaniu rozsahu krízy Čína umožnila vírusu rozšíriť sa do Európy. My sa im ešte aj poďakujeme.
Okrem nárastu prestíže čínskeho režimu vo svete bude zaujímavé sledovať, ako bude povaha čínskeho režimu po kríze vnímaná obyvateľstvom liberálnej Európy. Možno sa ľuďom vláda pevnej ruky, schopná brutálnymi opatreniami potlačiť koronavírus, bude zať prijateľnejšia ako liberálna demokracia, zmietaná chaosom s desiatkami tisíc mŕtvych. Osobne verím, že k tomuto scenáru nepríde. Čínsky autoritatívny režim sa síce dokázal (podľa oficiálnych prehlásení) s koronavírusom rýchlo porátať, bolo to ale jeho zamlčanie a popieranie faktov, ktoré krízu spôsobili. Každopádne, naratívom Čína vyhráva. A aj mnohí predstavitelia západného sveta by posilnenie vlastnej autority prijali.
Situácia sa zmení aj na medzinárodnom poli. Čína sa ukazuje ako líder v boji proti koronavírusu a dokonca "pomáha" druhým. Čínske razantné a promptné riešenie je v ostrom kontraste s oneskorenou a chaotickou reakciou USA, ktoré nie len že nedokázali ukázať "leadership", ale demonštrujú vlastnú slabosť a neschopnosť efektívne sa vysporiadať so situáciou. Tzv. "soft power" Číny vďaka koronavírusu bude rásť. Naopak, vďaka aktuálnej situácii ale aj vďaka Trumpovým krokom v minulosti prestíž USA vytrvalo rastie. V novom svetovom poriadku bude mať Čína oveľa silnejší hlas. A nemusí sa nám to vôbec páčiť.
Po skončení krízy nás čaká ďalší zápas. Tentokrát o povahu štátu. Aj keď liberálna demokracia nakoniec prežije, v čo pevne verím, od Číny sa mnohému priučí. Budeme si musieť dať pozor a nedovoliť, aby sa bezpečnosťou a kolektívnym dobrom ospravedlňovali opatrenia, ktoré nás pošlú "down the rabbit hole".
Umelá inteligencia a 1984
O budúcnosti našej spoločnosti napísal Yuval Harari niekoľko kníh. Venuje sa práve umelej inteligencii a biotechnológiam. Ich obrovský potenciál môže byť pre nás spasením, alebo prekliatím. Hrozí nám Brave New World, alebo 1984? Tieto otázky sú úzko spojené s povahou politického režimu a jeho odpoveďou na technologický pokrok. Súčasná situácie tieto dilemy perfektne demonštruje.
Smart hodinky už nie sú len výstrelkom nahajpovaných technologických nadšencov. Nosí ich čoraz viacej ľudí. Sám ich z estetického hľadiska nepreferujem, no kamarátom a blízkym vyhovujú. Skvelo fungujú s mobilom alebo počítačom, môžte cez ne volať, merať si tlak, či kvalitu spánku. Ich potenciál ale zďaleka nie je vyčerpaný, obzvlášť v synchronizácií s ostatnými prístrojmi.
Predstavte si, že by vás vaše hodinky mohli varovať pred koronavírusom. Zistili by napríklad, že sa vám mení tep a zvyšuje teplota. Kašlete, pohybujete sa trochu pomalšie ako obvykle. To by dokázali samé. Prepojené s vaším telefónom a s celou sieťou by vám ale dokázali povedať oveľa viac. Zistili by napríklad, že ste boli v kontakte s ľuďmi ktorí sa vrátili z miesta rozšírenia nákazy. Dáta by im ukázali, že títo ľudia mali podobné príznaky ako vy. Taktiež by vyhodnotili, že je nepravdepodobné, že v takomto ročnom období by išlo o sezónnu chrípku. Dáta z miliónov zariadení po celom svete by im dokázali relatívne presne vypočítať, aká je vaša šanca že ste práve vy tento vírus chytili. Odporučili by vám napríklad zostať v karanténe a dali by vám číslo na krajského hygienika, resp. na objednanie testu.
A čo ak by takéto údaje mal k dispozícií štát? Vaše hodinky by tieto údaje poslali do centrálneho systému. Ak by napríklad algoritmus vyhodnotil, že koronavírus máte na viac ako 50%, prišla by vám SMS s nariadenou karanténou, alebo s dátumom vášho testu. Ak by ste tieto nariadenia ignorovali, nasledoval by trest. Nemuseli by vás ani prichytiť susedia v obchode či policajti na prechádzke. O vašom pohybe by štát vedel. Ak nie z vášho mobilu alebo hodiniek, tak z kamerových záberov. Z algoritmov a dát. V jeho službe.
Možno nám to dnes znie dystopicky. Takýto scenár ale zďaleka nie je fantazmagóriou a už dnes sa o tom hovorí. Uvítali by ste vzdanie sa vlastnej osobnej slobody a súkromia pre "vyššie dobro"? otázkou možno je, či sa vás na súhlas bude niekto pýtať. Čína by s tým problém rozhodne nemala. Dokázala by sa efektívny vysporiadať s akoukoľvek krízou, všetko v mene poriadku a spoločného dobra. Možno žijeme v liberálnej demokracii a naše vlády by s týmto nesúhlasili. V medzinárodnom prostredí ale fungujú trochu odlišné pravidlá. Ak by Čína tieto veci robila a ostatní nie, získala by neporovnateľnú výhodu. Zatiaľ čo by naša ekonomika krvácala, čínske firmy by veselo zaplnilli naše miesto na trhu. Nie je preto vylúčené, že by sme jednoducho tieto pravidlá museli prijať, aby sme neboli prevalcovaní. Boli by to nové preteky v zbrojení. Štáty by sa tentokrát nepretekali v jadrových hlaviciach, ale v umelej inteligencii, využívaniu dát a v genetickom modifikovaní obyvateľstva. Neustále pritom šlapajúc na osobné slobody a súkromie svojich občanov.
Skončím tam, kde som začal. Nikto nevie, kedy kríza skončí a aké budú následky. Je ale jasné, že prídu zmeny a svet už nebude vyzerať tak ako predtým. Je preto na mieste sa zamyslieť nad tým, ako si tento svet budúcnosti predstavujeme a pripraviť sa na výzvy, ktorým budeme čeliť.
