Všetci dnes vieme o Holokauste, aj keď si niektorí nehistorici presnými číslami nie sú istí. Zločiny nacizmu si treba pripomínať, aby sme sa vyvarovali chybám minulosti. Rovnako si ale treba pripomínať zločiny tej druhej, rovnako beštiálnej,totalitnej ideológie. Hlavne v čase, keď sú myšlienky komunizmu populárne medzi mládežou.
Nikto presne nevie, prečo vlastne Veľký teror začal. Niektorí tvrdia, že Stalin si potreboval konsolidovať pozíciu. V 30-tych rokoch totiž ešte zďaleka nebol hegemónom. Ľavá opozícia trockistov a pravá opozícia Bucharina boli ešte sále dosť silné. Napriek tomu, že sa Stalinovi podarilo ich vplyv oslabiť tým, že sa vo vhodnej chvíli pridal k tým druhým. Ďalším možným dôvodom bol strach z vnútornej nejednoty v prípade vojny s Nemeckom. Práve vnútorné rozbroje španielskej ľavicovej opozície prispeli k víťazstvu Frankovej falangy. Je ale možné, že za celým terorom stála Stalinova cynická vypočítavosť – vytvoril atmosféru, v ktorej si nikto nebol istý že ho v noci „vrany“ NKVD nezoberú a neskončí v podzemí Lubjanky.
Začalo to smrťou Kirova. Šéf Leningradských boľševikov bol číslo dva v ZSSR. Dokonca bol populárnejší ako Stalin a vo voľbách do Ústredného výboru strany v roku 1934 získal viacej hlasov ako Stalin (2/3 účastníkov kongresu neprežilo najbližších 5 rokov. Dodnes sa nevie, kto za vraždou Kirova stál. Napriek tomu, že bol najlepším priateľom Stalina a Stalin na jeho pohrebe plakal, niektorí historici z jeho vraždy podozrievajú práve Stalina. Nahráva tomu aj fakt, že NKVD s povolením od Stalina pred vraždou znížila ochranku Kirova na 4 mužov. Spolu s eliminovaním konkurencie Stalin získal s vraždou Kirova aj zámienku sa raz a navždy vysporiadať s oponentami z vnútra strany.
Veľký teror oficiálne začal Moskovskými monsterprocesmi. Vo verejných procesoch, kde prokurátor Vyšinskij besne útočil na zradcov a nepriateľov národa boli postupne na smrť odsúdení Stalinovi nepriatelia. Podľa scenára sa k svojej „zrade“ priznali starí boľševici ako Kamenev, Zinovjev, Radek, Bucharin a popravy sa dočkal aj „Napoleon Východu“ a maršal Tuchačevskij. Monsterpocesmi sa inšpirovali aj naši komunisti a Gottwald sa v ZSSR naučil „vykrúcať krky“. Obvinení v podstate ani nemali na výber, pod mučením a vyhrážkami útokmi na ich rodiny sa ku všetkému priznali. Nepomohlo. Čistky si totiž odniesli aj rodiny popravených, ktoré končili v podzemí Lubjanky alebo v gulagoch. Stalinova pomsta bola dokonalá. Absurditu procesov dokumentovala odpoveď agentov NKVD na otázku obvinených o dôvode vypočúvania : „Vašu vinu dokazuje fakt že ste tu“.
Monsterprocesy ale boli len začiatok zinscenovaného divadla, v ktorom bol Stalin sudcom a katom zároveň. Z OGPU sa stala NKVD a jej nový šéf – Nikolaj Ježov sa ochotne pustil do vykonávania pánovej vôle. Jeho prvou obeťou bol jeho predchodca Genrich Jagoda. Mimo iného u neho našli stovky pornografických fotografií a erotických kostýmov. Normálny človek by takúto pozíciu ani vykonávať nemohol.
Podľa historikov má Veľký teror na svedomí od 600 000 – 1200 000 mŕtvych. Jeho obete nemali jasný profil. Išlo o starých boľševikov, inteligenciu, ale aj proletariát. Nikto si nemohol byť istým. Geniálny skladateľ Šostakovič spával na schodoch bytovky, aby rodina nevidela ako ho agenti v NKVD berú v noci z bytu. Mizli členovia rodiny, kolegovia, kamaráti. Nemohlo sa o tom hovoriť a spoločnosť bola paralyzovaná. Mnohí dokonca videli v Stalinovi svoju záchranu. Jeho machiavelistická technika využívania druhých na špinavú robotu mala zjavne efekt. Obvinení sa dovolávali telefonátu so Stalinom. Verili, že za ich obvinením stojí Ježov a keby len Stalin vedel, zabránil by tomu. Stalin bol koniec koncov, novým cárom.
Okrem inteligencie čistky zmasakrovali aj vedenie armády. Zlikvidovali 3 z 5 maršalov, 13 z 15 veliteľov armády a 8 z 9 admirálov. Citeľná bola hlavne strata geniálneho Tuchačevského. Následky čistky boli nakoniec jasne vidieť v prvom roku vojny s Nemeckom a obrovských stratách Červenej armády.
Najabsurdnejším aspektom čistiek boli kvóty, ktoré museli regionálni šéfovia NKVD splniť. Na arbitrárnom základe dostali počet ľudí, ktorí mali byť popravení, uväznení, alebo poslaní do gulagov. Mená mali tzv. trojky dodať sami. Horlivosť a snaha o preukázanie vernosti Stalinovi viedla k tomu, že tieto kvóty prekračovali a žiadali o ich navýšenie. Jedným z „navyšovačov“ bol aj Nikita Chruščov, ktorý o 20 rokov Stalinove zločiny na 20. zjazde strany odsúdil.
Čistky skončili v 1938, keď sa šéfom NKVD stal Berija. Ten sa s Ježovom vysporiadal rovnako, ako sa vysporiadal Ježov s Jagodom. So smrťou Ježova sa obdobie teroru skončilo a občania mali pocit, že práve on bol vinníkom obludného zabíjania. Stalinov plán vyšiel dokonalo. Nikto už nikdy nespochybnil jeho pozíciu a členovia politbyra sa stali jeho poslušnými psami, nad ktorými stále visela tvrdá palica ich pána. S
Veľký teror sa nedá zrovnať s ničím v histórii, s výnimkou jakobínskeho teroru. Jeho organizovanosť a samočinný mechanizmus dokázali dokonale ochromiť spoločnosť a zlikvidovať posledné zbytky opozície. Nikto si nemohol byť istý svojou „nevinou“ a keď človek počul v noci kožené čižmy agentov NKVD dupajúce po schodisku, ostávalo sa len modliť že si nejdú pre neho. ZSSR bol svetom Kafkovho Procesu, v ktorom bol Jozefom K. každý jeden občan.
Sloboda a demokracia nie sú samozrejmosťou. Musíme si pripomínať, kam režimy, ktoré sľubovali pozemský raj, zachádzali. Obhajovanie Stalina je rovnako amorálne ako obhajoba Hitlera. Buďme preto na pozore.
