Zákon schválnosti.

Neviem prečo to tak je a prečo sa to deje, ale je to tak a deje sa to. A myslím, že už niečo podobné zažil asi každý a keď nie tak keď to zažije pochopí o čom som písal. Tých pekných vecí je v živote málo, ale práve preto sa z nich človek dokáže tak veľmi tešiť. Tie pekné veci prichádzajú a odchádzajú, ale človek si ich zapamätá a vždy keď je mu najťažšie spomenie si na ne a určite sa pousmeje a je mu hneď ľahšie na duši.

Škoda len, že keď sa nám prihodí niečo pekné, alebo stretneme nejakú spriaznenú dušičku musí to mať skoro vždy aj nejakú druhú stranu, ktorá už nie je taká príjemná. Človek si vtedy povie taký je život, otrasie sa a ide ďalej, veď čo iné mu aj zostáva... Potom nám ostane len ľútosť a kopec nezodpovedaných otázok.

Celý život je jeden zákon a ten zákon sa volá zákon schválnosti. To čo by človek veľmi chcel a teraz nehovorím o peniazoch a statkoch, to nemá a to čo nechce tak toho ma toľko, že nevie ako s tým naložiť. Ľudské osudy sa zbiehajú a rozchádzajú, ľudia sa míňajú na uliciach a pritom stačí jedna maličkosť a ten, alebo tá koho ste možno aj denne iba obchádzali a v podstate ani nevnímali je vám zrazu taký blízky, že máte pocit, že ho poznáte už roky. Tie situácie sú odlišné, ale tie nasledovné spoločné debaty sú vždy o tom jednom, o skvelom pocite, že ste stretli niekoho tak úžasného a tak blízkeho, že tomu ani nechcete uveriť.

Je to jeden kolobeh a ten kolobeh sa volá život. Toto je len jedna časť, alebo súčasť, ale práve táto nás a naše správanie ovplyvňuje asi najviac.