Hneď na úvod musím napísať, že veľryby lovilo a loví mnoho krajín, nielen Nórsko. Pre zjednodušenie budem písať iba o Nórsku.
Veľryby
Inteligentné cicavce, ktoré dorastajú do nevídaných rozmerov.
Najväčší druh veľryby - Vráskavec ozrutný môže dorásť až do dĺžky 30 m a vážiť 180 t. Čo do váhy je to najťažšie zviera, ktoré vôbec žilo na našej planéte.
Samozrejme je ich množstvo druhov, ktoré dorastajú do menších rozmerov.
Lov
Veľryby sa lovili od nepamäti. Teda od čias, keď to ľudia dokázali. Niektorí historici uvádzajú, že s lovom sa začalo asi 1000 rokov pred n. l. Vikingovia vedeli uloviť veľrybu. Eskimáci, indiáni a iné kultúry, ktoré žili z mora, taktiež lovili veľryby. Nikdy to však nebolo vo veľkom. Lov bol v tej dobe primitívny a nebezpečný. Snažiť sa uloviť 30 m dlhé zviera z loďky, ktorá mala pár metrov, bolo životu nebezpečné. Množstvo lovcov zahynulo a možno práve tu vznikli mýty o krvilačných morských obroch. Skúšali ich zaháňať na plytčiny, kde boli ľahkou korisťou a na mnohých miestach sa tak deje dodnes. Na Shetladach a Faroeskich ostrovoch sa pravidelne voda v lete sfarbuje krvou stoviek veľrýb. Miestni na svoju obhajobu používajú slovo tradícia. Pokiaľ ľudia lovili veľryby primitívnou technikov, dokázali ich uloviť len malý počet v porovnaní s tým, čo nastalo s počiatkom priemyselného lovu.
Revolúcia
V 19. storočí bolo veľrybárstvo už rozvíjajúcim sa priemyslom. Z veľrýb sa získaval hlavne olej, ktorým sa svietilo v lampách. Dosť veľké percento pouličných lámp, ktoré osvetľovali napríklad aj Londýn, boli naplnené práve olejom z veľrýb. V Severnom atlantickom oceáne vplyvom lovu začali ubúdať veľryby, čo ohrozovalo biznis. V tej dobe dokázali ľudia loviť iba určité druhy, a to tie, ktoré sa po zabití nepotopili. Udržať na lane niekoľko desiatok ton vážiacu mŕtvu váhu, bol problém. A tak sa snažili nájsť spôsob, ako začať loviť druhy, ktoré sa po zabití potápali. S novinkou prišiel Nór Svend Foyn. Bohužiaľ pre veľryby v roku 1870 si dal patentovať nový druh harpúnového dela, čo spôsobilo revolúciu vo veľrybárstve.
Taktiež v podstate vymyslel veľrybársku loď prispôsobenú priamo na účely lovu.
Od tej doby dokázali loviť efektívnejšie. Vyriešil problém potápajúcich sa veľrýb tým, že do nich niečím, čo pripomínalo obrovskú injekčnú striekačku, napumpovali vzduch. Dôsledkom týchto zlepšení sa stal v tej dobe najbohatším človekom v Nórsku.
Antarktída
Počiatkom 20. storočia priniesla Antarktická expedícia nórskych veľrybárskych lodí správu o bohatých vodách Antarktídy, ktoré oplývali tisícami veľrýb. Bohužiaľ pre veľryby. Okolo roku 1904 začali Nóri budovať základňu pre spracovanie veľrýb na ostrove South Georgia. Na tomto prekrásnom a dovtedy ľuďmi nedotknutom území postavili fabriku na spracovanie veľrýb. Tu pracovali stovky ľudí a v dobe najväčšieho rozmachu až 1200 ľudí, ktorí lovili a spracovávali veľryby. Ostrov bol britským územím a po správe o nevídanom rozmachu Briti Nórov najprv pokutovali a potom ich ďalej zdaňovali. V tej dobe boli miestne vody preplnené veľrybami a bolo veľmi ľahké ich loviť. Lovili ich tu tisíce. Vody v okolí fabriky sa pravidelne sfarbovali do červena a tisíce obrovských tiel mizli nevedno kam.
Dane
Platiť dane nebolo nikdy obľúbené. A tak Nóri prišli s ďalším zlepšením a vymysleli loď, ktorá má šikmú palubu a umožní vytiahnuť veľrybu na palubu, tam ju rozporciovať a následne spracovať. Môžeme si už iba domyslieť, že to bolo už posledným klincom do rakvy veľrybám. Toto následne umožnilo lov aj iným krajinám, napríklad Rusom. Daňové zákony platili iba do vzdialenosti 5 km od pevniny, a tak sa ušetrilo na daniach. Vysoko ziskový biznis. V plnom rozkvete bolo v okolí Antarktídy 14 spracovateľských mega lodí a 270 veľrybárskych, ktoré veľryby zabíjali a privážali k plávajúcim fabrikám.
Práca
Dobrodružstva chtiví mladíci v tej dobe sa dali ochotne naverbovať na veľrybársku loď. Či už to boli mladí Škóti, Nóri alebo Angličania. Boli ich stovky. Niekto chcel zažiť dobrodružstvo, čo expedícia do ďalekej Antarktídy ponúkala. Iní chceli len zarobiť. Práca, či už na lodi alebo na pevnine, bola ťažká. Z dobových fotografií je jasné, že to nebolo nič pre slabé povahy. Už len strieľať harpúnou na živé zviera a pozerať sa, ako sa často aj hodiny zmietalo v agónii, nedokáže každý. Niektorí lovci spomínali, že veľryby pri zásahu často až kričali.
Po vytiahnutí na pevninu sa obrovské telá porciovali nožmi, ktoré pripomínali hokejky. Ako prvé sa oddelil tuk, ktorý sa narezal na menšie kusy. Do pol hodiny sa veľryba varila v hrncoch. V obrovských tankoch sa miešal olej, ktorý sa následne prepravoval k zákazníkom.
Život
Treba napísal, že v tej dobe išlo o prestížnu a váženú prácu. Veľrybári boli hrdí na svoje živobytie. Mladí často snívali o tejto práci. To, že museli vyberať vnútornosti z veľryby, ktorá niekoľko dní čakala na naporciovanie, bola už druhá vec. Množstvo prosperujúcich podnikov v Škótsku, Nórsku a vlastne všade, kde sa ľudia zaoberali veľrybárstvom, bolo založených práve z peňazí, ktoré si doniesli z lovu.
V nórskom Sandefjorde je múzeum lovu veľrýb, ktoré je odkazom na bohatú históriu veľrybárstva v tomto meste. Mnohé krásne domy v tomto meste boli postavené za peniaze, ktoré pochádzajú z lovu veľrýb.
Vyhubenie
Nič netrvá večne a ani počet veľrýb nie je nevyčerpateľný. To si začali uvedomovať aj ľudia, ktorí sa vraždením týchto zvierat živili po dlhé desaťročia. Počty ulovených veľrýb boli tak drastické, že po niekoľkých desaťročiach boli na prahu vyhubenia. Za niečo viac ako 80 rokov priemyselného lovu bolo podľa odhadov a čísel z rôznych zdrojov zabitých medzi 1,6 až 3 miliónmi veľrýb rôznych druhov. Najhoršie je na tom práve najväčší druh veľryby Vráskavec, ktorého prežilo menej ako 1 % pôvodnej populácie.
Povráva sa, že hlavným dôvodom, prečo sa prestali loviť veľryby, bolo to, že sa to už neoplatilo. Dôležité bolo to, že keď vyslali loď na more, vrátila sa bez úlovku. Nešlo ani tak o záchranu druhu, ktorý mohli vyhubiť, ale o peniaze.
Súčasnosť
Od roku 1986 je zakázané loviť veľryby. Niektoré krajiny aj v súčasnosti pokračujú v love napriek zákazu. Medzi ne patri aj Nórsko. V Nórsku sa celkom bežne predáva mäso z veľryby v obchodoch.
A prečo to všetko? Pre olej v lampe? Pre chamtivosť? Pre tuk? Ktorý sa dal získať aj z rastlín...
