Čo som zistil z internetu, bolo neuveriteľné
Určite ste postrehli, že anonymita v diskusii prináša to, že ľudia napíšu aj to, čo by bežne pod svojím menom nenapísali.
Predtým než som šiel študovať som si samozrejme čítal diskusie, kde sa písalo o tom, aké zlé sú súkromné VŠ, absolventi nič nevedia a školstvo je celé zle. Znelo to tak hrozne, až sa mi to nechcelo veriť. Prečo by tam potom ľudia študovali a platili si, ak je to také zlé?
Radšej vlastný názor
Rozhodol som sa, že si vytvorím vlastný názor. Keďže som žil v tej dobe v Nórsku a nepoznal som nikoho kto študuje na Paneurópskej, hľadal som. Na Facebooku som našiel chalana, ktorý študuje na PEVŠ. Napísal som mu, ako aj pár ďalším a pýtal som sa, aká je ich skúsenosť?
Čo som zistil od študentov PEVŠ?
Nestačil som sa čudovať, čo mi napísali nezávisle viacerí ľudia. ,,Študuje sa nám dobre. Škola je fajn. Spolužiaci sú super, pomohli mi nájsť prácu. Po tom negatívnom naladení sa z diskusií som tak pozitívne reakcie nečakal. Zistil som, že negatívne recenzie boli v štýle jedna babka povedala, bez reálneho základu a skúsenosti. “
Riskol som to, podal som prihlášku
Prihlásil som sa na Paneurópsku vysokú školu, čo bol v mojom prípade veľký risk. Žil som v Osle a znamenalo to pre mňa, že som sa po skoro desiatich rokoch začal reálne vracať na Slovensko.
Zaplatil som školné, kúpil letenky na niekoľko mesiacov dopredu za nie zanedbateľnú sumu a vrhol sa do štúdia. Začal som externe študovať aplikovanú informatiku a už od začiatku som cítil, že to bude fajn.
Začiatky v škole
Prvé dojmy zo školy boli veľmi fajn. Pedagógovia i administratívne oddelenie sa mi snažili vyjsť v ústrety, ich individuálny prístup ma prekvapil. Keď som nemohol byť v škole, prednášky som si pozrel v univerzitnom systéme. S pedagógmi som komunikoval cez mail.
Toto nebolo to skostnatené Slovensko, kde Vám nikto nechce vyjsť v ústrety. Celkovo som mal pocit, že škola vníma môj príbeh a to, že sa chcem vrátiť na Slovensko a pozitívne a ľudsky ma podporovali.
Moji spolužiaci sú od dvadsať ročných až po päťdesiatnikov, no aj napriek tomu som mal pocit, že je v kolektíve fajn nálada. Keď som niečo nechápal, stačilo sa opýtať a oni mi ochotne poradili.
Už počas prvého ročníka ma štúdium bavilo. Pochopil som, že toto je to, čo chcem robiť. Začal som si hľadať prácu v odbore, ktorý študujem. Veľmi rýchlo, doslova za pár týždňov som si našiel prácu v IT v Bratislave. A to ma uistilo o správnosti môjho rozhodnutia študovať na PEVŠ.
Ako študent prvého ročníka informatiky som začal pracovať v IT. Začal som pracovať ako IT tester, čo mi umožnilo sa po desiatich rokoch v Nórsku presťahovať naspäť domov, kúpiť si dom a žiť slušne s rodinou na Slovensku.
Odborníci z praxe a individuálny prístup
Na začiatku tretieho ročníka sa pán profesor Kozák pristavil pri každom študentovi a zoznámil sa s každým osobne. Pýtal sa, čo sme študovali na strednej škole a čomu sa momentálne venujeme.
Chodili sme do škôl v rôznych častiach Slovenska. Jedno sme mali spoločné. Aj denní, aj externí študenti všetci do jedného pracovali v IT.
Vtedy som si spomenul na podceňovanie z diskusií, kde sa hovorilo o nekvalite absolventov PEVŠ. V skutočnosti sú absolventi PEVŠ, ľudia s reálnymi skúsenosťami z praxe.
Realita vs. klebety
Dnes som už študentom tretieho ročníka a pracujem na mojej bakalárskej práci. Mám rok a pol praxe v odbore. Kým skončím školu, budem mať viac ako štyri roky praxe.
To, že som sa neriadil podľa klebiet alebo anonymných názorov z diskusií, ale rozhodol som sa vytvoriť si vlastný názor, považujem za veľmi dôležitú zmenu k lepšiemu v mojom živote.
Štúdium na Paneurópskej vysokej škole mi otvorilo dvere do sveta IT a naštartovalo moju kariéru. Tiež bolo prostriedkom na návrat na Slovensko, doslova mi to zmenilo život.
Ak sa vám páčil môj blog, môžeme ostať v kontakte. Stačí, ak dáte like na moju Facebook stránku. Budete tak mať ako prvý prístup ku všetkým mojim článkom.
