... aby som sa ale vrátil k nadpisu - vezieme sa po cestách, necestách až prídeme do mestečka, kde si chceme pozrieť múzeum. Je však (žiaľ) zatvorené, takže sadáme iba do reštaurácie naproti. Tu sa odohrala veľmi milá scéna, o ktorú sa chcem s vami podeliť.
Osoby a obsadenie: "Č" - čašníčka (milá slečna), "Z" - zákazník
Z: "dobrý deň, akú máte štrúdľu prosím ?"
Č: "moment, opýtam sa v kuchyni"
Z: ... má dobrý výhľad na Č a vidí, že sa naozaj informuje priamo u kuchára
Č: "štrúdľu máme IBA jablkovo-orechovú"
Z: "výborne, prosím si a k tomu ešte jedno presso s mliekom"
Z: po desiatich minútach hladu a smädu sa pýta čo sa deje ... dostáva odpoveď, že už už to bude
Č: po chvíli naozaj prináša štrúdľu a kávu
Z: "ďakujem" ... štrúdľa je ALE makovo-višňová ... nevadí, je naozaj chutná ... a aj káva je veľmi dobrá
Č: po čase berie tanier a pohár
Z: nedalo mu a pýta sa "prosím vás, jablkovo-orechovú štrúdľu náhodou nemáte" ?
Č: "NIE, nemáme"
Z: nevie čo povedať a usmeje sa :-)
Verte alebo neverte, zákazník odišiel napriek tomu spokojný. Mestečko ho stále láka a do múzea sa ešte určite príde pozrieť. A kde sa to všetko odohralo? Obrázok vám určite napovie:
