Výstup na Kékes sme plánovali už dlhodobo a až tento rok sa naň usmialo štastie. Je pravda, že turistická časť je kratšia ako cesta autobusom do pohoria Mátry, ale čo by sme neurobili pre svoj cieľ. Vyrazili sme niečo po piatej z BA a zhruba po troch hodinách jazdy bol Kékes na dohľad.
Po počiatočných neplánovaných zastávkach (na maďarskej dialnici nás dobehol autom človek, ktorý nám ráno zaspal a vďaka miestnej automobilovej relly sme sa nedostali do plánovaného štartovacieho bodu) začíname našu cestu zhruba 2 kilometre za Mátraházou. Malo to ale aj svoje výhody - pošetrili sme si kĺby, keďže sme niekoľko výstupových metrov zvládli autobusom :-) Naše počiatočné obavy z miestnych turistických značiek sa takmer okamžite rozplynuli. Mátra je doslova posiata farebnými značkami a keď už nestačí farba, tak nastupujú ďalšie tvary - trojuholníky, krížiky a drevené smerovníky. Aj vďaka tomu ideme neomylne, miestami až takmer kolmo hore. Okolitý les nám veľmi pripomína naše Malé Karpaty a tak sa cítime ako doma. Naviac, sem tam zahliadneme aj anténu vysielača a pocit domova je úplne dokonalý.
Po necelých troch hodinách stojíme pri vrcholovom kameni a robíme si tradičnú spoločnú fotografiu. No a potom nás čakalo zaslúžené občerstvenie v peknej reštaurácii. Potenciálnym zájemcom odporúčam pred návštevou naštudovať čo to z maďarčiny (iný jazyk vám tam nepomôže) a každopádne počítať s tým, že bez forintov na Kékes "nelez" (naše európske platidlo bolo nepoužiteľné). Po jedle ešte využívame možnosť vyjsť (výťahom) na vyhliadkovú terasu vysielača (pre info - vstup stojí dospelého 480 HUF, t.j. cca 2 eurá). Nádherný kruhový výhľad nám ale ruší silný a studený vietor a tak po chvíli prcháme do útrob a zbiehame si pozrieť o poschodie nižšie výstavu malých flaštičiek s liečivým obsahom.
Keďže sme si ráno ušetrili pár výškových metrov a síl, vyberáme na zostup o niečo dlhšiu cestu ako sme mali pôvodne naplánované. Chcel by som povedať, že aj náročnejšiu ale žial, nedá sa :-) Po necelej hodinke príjemnej prechádzky lesom dorazíme do Mátraházy, kde už čaká na parkovisku náš minibus. Využívame ešte prítomnosť reštaurácie so slnečnou terasou a míňame posledné forinty. Dávame si na rozlúčku jedno pivečko domácej produkcie ... mimochodom, to jedno sa celkom dalo vypiť ale na druhé už nemáme ani čas ani chuť :-) Nasadáme do busu, losujeme výhercov tradičnej tomboly a potom už zaujímame pohodlnú polohu na cestu (a spánok) a šup-šup domov.
Čo dodať na záver ? Ďakujem ešte raz v mene TK JAMP všetkým účastníkom za milú spoločnosť a pridávam pár fotografií, ktoré sa nezmestili do textu:
