...začíname kúsok pod Tatrami. Pri hoteli Hubert objavíte miesto, kde si stopercentne oddýchnete. Oči vám budú behať od pokojne sa kŕmiacich koní až po panorámu hôr s majestátnym Slavkovským štítom a hrdým Gerlachom. A keď vám to nebude stačiť, posedíte si na lavičke lásky pri malom jazierku ... fotku zámerne nedávam, pohľadajte si :-)
Aký by to boj raj, bez naozajstného Slovenského raja. Mimo hlavnej sezóny tu stretnete málo ľudí a vychutnáte si ho úplne inak ako v lete. Vody je po tejto zvláštnej zime pomenej a tak je pomerne ľahko prístupná jedna z našich najromantickejších tiesňav – Suchá Belá. Po voľnejšom začiatku začne predstavenie drevených chodníkov, skál, vodopádov a rebríkov. Pozeráte okolo seba (a pod nohy) a ani nevnímate, že na svojej ceste prekonáte výškový rozdiel 400 metrov. Nevadí ani to, že občas sa vám noha ponorí do vody a pocítite chlad jarnej Belej. Veď hore, na teplom slnku, všetko rýchlo vysušíte...
Keď hovorím o Slovenskom raji, tak treba určite spomenúť aj Tomášovský výhľad. Veď je to jedno z najpopulárnejších a najnavštevovanejších miest v tejto oblasti (spolu s Dobšinskou ľadovou jaskyňou). Výhodou skoršej návštevy je to, že objavíte prebúdzajúcu sa prírodu a nestretnete tu takmer nikoho. Hovorí sa, že kto ešte na tejto skalnej galérii nestál, ten nemôže povedať, že má náš malý raj „schodený“. Ako ste na tom vy?
Presunieme sa ešte pár kilometrov ďalej na východ. V metropole východu na vás čaká ďalšia vyhliadková galéria. Na severnú vežu Dómu sv. Alžbety sa dostanete po úzkom pravotočivom schodisku (160 schodov). Trošku zadýchaní stojíte vo výške takmer 60 metrov, ale ten pohľad je odmenou za všetku predchádzajúcu námahu. Hlavné námestie, aj s jeho pamiatkami, je pod vami ako na dlani. A nie len to, výhľad na všetky strany je takmer nekonečný.
Keď sa vám náhodou zatočí z neho hlava, tak si stačí odskočiť na kávičku do neďalekého Kulturparku. Prestavba kasárňam na Kukučínovej ulici svedčí a biela farba spolu so sklom navodzujú atmosféru veľkého priestoru.
Po kávičke sa deň pomaly končí ale ešte stihnete pár obrázkov Dómu a kaplnky sv. Michala pred tým, ako definitívne príde noc.
Aj dnes po nejakom čase mi spomienky pripomenú chvíle, ktoré boli pre mňa oddychom. Verím, že mnohí z vás tieto miesta navštívili tiež a majú podobne príjemné pocity ako ja.
