Kde však ticho a pokoj nájsť v našich miniveľhorách počas letných prázdnin. Našťastie sa nám (a aj vám) ponúka Tichá dolina. Oplatí sa trošku privstať a vyraziť skôr. Odmenou sú nádherné výhľady na dolinu, ktorá sa iba pomaly prebúdza v lúčoch vychádzajúceho slnka. A to, že vám mrznú ruky na riaditkách bicykla prestanete po chvíli vnímať :-)
Od rázcestníka pod Kasprovým to už na dvoch kolesách ďalej nepôjde. Odkladáme ich preto na chvíľu do tieňa a tešíme sa na záverečný zjazd na Podbanské. Ale nepredbiehajme a pozrime sa čo je vidieť cestou na vrchol. Prím hraje zelená a modrá, ktorú sem-tam spestrí aj fialová alebo zlatožltá. Počas výstupu nestretneme nikoho a celé stráne sú iba naše :-)
Na vrchole Kasprového sa situácia rapídne mení. Ľudia, ľudia a ľudia všade naokolo. Vyzerám asi, že viem fotiť, lebo som azda najčastejšou obeťou na "urobenie" vrcholovej fotky. V priebehu chvíľe držím v ruke niekoľko druhov aparátov a zvečňujem kolegov turistov z Poľska. Stačilo, chcem sa predsa najesť a odfotiť aj nášho malého slimáka. Nerád sa fotí s ľuďmi, tak si trošku pomôžeme technikou :-)
Počasie je skvelé, tak si ešte pred zostupom užijeme výhľady na všetky svetové strany a po chodníčku sa o chvíľu dostaneme k smerovníku, ktorý nás neomylne posiela späť do ticha.
Tak ahojte opäť o rok ... ja sa sem určite vrátim !
