Takže, čo tým chcem povedať! Pri sledovaní deja televízneho seriálu "Druhý dych" sme s manželkou neraz pocítili, že si z nás scénarista robí dobrý deň. Ba stalo sa, že sme si pripadali ako "idioti", ktorý vnímajú veľký dejový nesúlad s realitou. Celý dej sa odohráva a točí okolo dvoch mladých ľudí, ktorí sa ľúbia a túto lásku sa snažia zničiť "akčnotvorné činitele" žena bez chrbtovej kosti, mafia a pod. Dobre ide aj o zisk, chápem. Lenže to čo som zistil pri pozeraní druhej série, bolo viac než hrozné. Nielen že z postáv robia idiotov a to nehovorím o tom, že diváci nie sú na tom o nič lepšie, ale zo samotných hercov, ktorí takúto prihúplu dejovú líniu musia hrať. Veď to je výsmech všetkého dobrého, čo na ľuďoch a spoločnosti je.
V každom prípade, niečo pozitívne som na tom celom našiel. Analýzu doby, v ktorej žijeme a jej verný obraz, ktorý prostredníctvom tohto seriálu vnímam a myslím si, že so mnou aj každý súdný človek v tejto krajine. Toto čo sa deje okolo nás, presne ako v spomínanom seriáli, je veľký "pľuvanec do ksichtu" všetkým občanom tejto krajiny od tých, ktorí vyciciavajú tento národ. Počnúc nadnárodnými spoločnosťami (za ktorými sú vždy len ľudia), cez vládnych predstaviteľov tejto krajiny (minulých i súčasných) až po zamestnávateľov, ktorí neváhajú zneužívať ekonomickú situáciu svojich zamestnancov na ich vykorisťovanie.
Samozrejme druhá strana mince je, že obyčajní ľudia tejto krajiny sa správajú presne tak, ako ich predkovia po stáročia... Ohnú chrbty a idú "na pánske". Ďalšie pozitívum tu vidím aj v tom, tak ako to spomína aj Sergej Chelemendik, že Slováci tu budú vždy, prežijú to, neodíjdu. Jedine, že nás vyvraždia. Ja sa však pýtam, v akom stave je náš charakter a pohľad na túto "realitu" a aký bude po ďalších 20-tich rokoch? Mne osobne sa táto realita nepáči a som zásane proti tomu, aby si zo mňa robil niekto celkom "výnosnú, dosť hlbokú a slepú studňu" kde sa nájde dosť miesta pre morálny smog a politický humus a ekonomické ilúzie. Všetko začína a končí v srdci konkrétneho jednotlivca, občana Slovesnkej republiky. Zakončím to parafrázou z filmu "In time". Je to akýsi výkrik zúfalstva nad ľudskou človečinou bez ohľadu na rasu, pohavie, či náboženské presvedčenie."Nič sa nezmení, pretože každý chce žiť večne."
