(K*rvou v zmysle charakteru, nie prostitútkou. A pasákom ilegálne, samozrejme. Mal by som peniaze... a to je vlastne asi tak všetko.)
Niektorí tvrdia, že človek sa nemení – iní, že áno. O tom polemizovať nemienim, bolo by to zrejme na dlho. Som však hlboko a pevne presvedčený o tom, že to, ako sa človek správa, čo ako robí, aké renomé má atď., atď. – že to všetko je len a len otázkou jeho vlastného rozumu čiže inteligencie, (seba)uvedomenia a z toho vyplývajúceho rozhodnutia.
Býval som úplne iným človekom, než som teraz
V istých momentoch môjho života som sa na podklade istých okolností uvedomil a urobil som zo seba niekoho iného. (No, „urobil“… To zasa asi nie. Skôr sa domnievam, že som zrejme viac-menej iba nechal vyplávať na povrch moje skutočné „ja“.) Spomínam si na tri takéto okolnosti, mohlo ich však byť aj viac.
Na tú prvú si spomínam len matne, tá sa udiala dávnejšie. To som sa niekedy okolo 27-meho roku môjho života
rozhodol, že už nechcem kradnúť, špekulovať a odrbávať.
Robil som to dovtedy pod vplyvom ľudí okolo mňa, ktorým to prišlo ako niečo normálne a samozrejmé. Ktorí sa na tom bavili a pre ktorých to bolo životným štýlom. (A to nie je žiadna výhovorka, len vysvetlenie.)
Pokračovanie môjho textu nájdeš v novom okne na mojom vlastnom webe.
