Egypt je obľúbenou destináciou, ale kto tam nebol, nikdy nepochopí prečo. Vlastne, kto tam strávi čas vyvaľovaním sa na pláži či hotelovom bazéne, to zistí len tak napoly.
Túto krajinu som navštívila dvakrát...kde som na to vzala? Kamarátka ma označila za kapitalistku, som si vravela, no, sociálny system je tam úbohý, tak asi preto....Neskôr mi ujasnila, že som sa dosť vyšvyhla..., ale inak, kde na to ženy berú, spýtajte sa Ďurianovej, tá vám to povie.
Ale zasa odbočujem od podstatného. Tí, ktorí ste tam neboli, tešte sa. Pyramídy, krásne azúrové pláže, fantastické jedlo, inak teplo, neskutočné, prach a špina.
Po prvýkrát sme navštívili Hurghadu, no kto by o nej nepočul...Dosť sa mi zdvíhal žalúdok, ale to som ešte toho o Egypte vedela tak málo (a ani teraz nemám pocit, že viem len zblo).
Hotel bol krásny, pláž neuveriteľná, jedlo božské, časníci usmievaví...
Stále som však nemohla prísť na to, prečo je tam tak dobre.
Na ceste do Luxoru som pochytila trochu viac. Cesta popri Níle bola exotická, až dokým sa sprievodkyňa nerozhovorila o miestnych pomeroch. Pracujúci Egypťan (vedzte však, že tí vymreli spolu s pyramídami a na ich miesto sa dostali Arabi) zarobí v prepočte 2000 korún mesačne. Je tam síce lacnejšie, ale toto ma odradilo, aby som sem cestovala nebodaj za prácou...
Egypťania sa živia hlavne poľnohospodárstvom a cestovným ruchom, podaktorí však aj sexturizmom, s takým Egypťanom podpíšete fuckingpaper(inak s to označiť nedá) a ak ste solventná, užívate si manželsvo, netušiac, že spolu s vami to robí ešte niekoľko žien... s tým istým "manželom". Miestný chlap musí manželke kúpiť dom, alebo byt a priniesť riadny obnos do rodiny. Tak čo by nespravili pre rodinu, no nie?! Takže mnohí poctivci sa ženia v päťdesiatke a tí dychtivejší po štyroch manželstvách s cudzinkou.
Tí popri Níle pracujú od nevidím do nevidím, len aby si postavili aký-taký domček...z každého trčia kovove tyče, to preto, že miestny diktátor vydal rozhodnutie, že za každý dostavaný dom musí Egypťan platiť mastné dane, no a títo ľudkovia šikovní s ním vybabrali...
Viezli sme sa v sprievode vojeského dozoru, to aby ste nezabudli, že aj tu číhajú na každom kroku teroristi, nuž, stáva sa tu kadečo. Potom prišli vytúžené hrobky a kolosy. Hrobky sa mi zdali smradľavé, hlavne v spoločnosti neumytých arabov-turistov a poviem vám, na Slovensku máme toľko zabudnutých kultúrnych pamiatok...ale chváliť sa návštevou hrobiek, to je in, hlavne medzi "pokultúrebažiacou", inak častokrát duchom chudobnou obcou. Druhýkrát by som tam neliezla už len preto, že vo vnútri nie je spravidla nič, dávno vykradnuté...
Ale až keď stretnete prvého predavača s asfaltovou soškou sfingy, pochopíte tú ich úžasnú náturu. Hučia do vás do zblbnutia: Where are you from? You´r my frend, my best frend. This is really neviemaký drahý kameň...no, kúpili sme ich tak zo desať a rozdávali známym ako výslužku:).
Na zjednávanie, to chce trpezlivosť, ale v arabských krajinách je to súčasť kultúry. U´rmajbestfrend, až vás uši bolia...
Stále však zabúdam na to čaro...naháňanie sa za kultúrnymi pamiatkami, to asi nie.
Po druhýkrát sme sa vydali až do Káhiry....500km tam 500 späť. Cítite každý hrbol na ceste a po vystúpení z autobusu aj každú kosť. Ale, stálo to zato. Špina a smrad. Zaprášené budovy, veď tu nezaprší, ako je rok dlhý...ale, treba uznať, európska civilizácia tu zanechala nezabudnuteľný dojem. Hlavne v hlavách chudákov Arabov, ktorí sa naháňajú po meste, kde sa vlastne naháňať ani nedá. Vďaka dobre premysleným komunikáciám a po kultúre bažiacich turistov, sa tu ďaleko nedostanete. Ako skonštatovala sprievodkyňa...darmo čo si uženiete ako Európan migrénu.
A tu som sa už konečne dostala k tomu, ku čomu som chcela. I keď, návšteva Národného múzea, tá je úžasná, i keď, všade prítomný prach a smrad...ale neodrdilo nás to. Nájdete tu kompletnú výbavu faraóna Tutanchamóna a tá je magická. Škoda len, že za života si ju veľmi neužil, ale "nahrabal" toho dosť.
Takže, prečo ísť do Egypta? Pretože Egypťania sa nikam nenáhlia, nič neriešia a sú šťastní ako blchy. Aj pri svojich dvojtisícových platoch. A toto je to, čo nám chýba. Zastaviť sa a užívať si život. A to oni vedia. Piánko, maňána...takže po týždni v Egypte ste ako znovuzrodení.
Je toho viac, ale choďte, neoľutujete...
