Závidíme všetci a kto tvrdí, že nezávidí, klame.
Poznám jednu múdrosť, podľa ktorej sa snažím fungovať. Znie: závidíme nie preto, aby sme ubližovali iným, ale aby nás to posunulo dopredu.
Praktický príklad: Mám kamarátky, budem ich volať Janka, Danka, Evka a Lucka. Janka žije v mojom meste, preto sme stále v kontakte. Danka je jej dobrá kamarátka a žije v zahraničí. Spolu s ňou je tam aj Evka. Od Jany som sa dozvedela o Evke toto: je to mamonárka a materialistka, ktorá sa od čias vysokej školy zmenila. Vtedy bola silne veriaca. Veď sa aj vydala pre peniaze a dotyčného nemiluje. Keďže Evu poznám, nedalo mi opýtať sa jej, samozrejme okľukou, ako to u nej doma funguje a ako je to z jej mamonárskym prerodom. Zistila som, že vystriedala a si 10 zamestnaní, poväčšine dobré joby, na to, že ich zháňala v cudzej krajine. Takže k peniazom sa dostala očividne ťažko a zaslúžene. Ja s mojím priateľom sme prežili rôzne fázy vzťahu a viem, že aj iné kamarátky spočiatku nemilovali svojich terajších manželov. Viem ale, že láska môže prísť postupne a je o to silnejšia a trvácnejšia. Preto som tvrdenie, že svojho manžela nemilovala za nepodstatné. Do príbehu vstupuje Dana, ktorá sa veľkou mierou zaslúžila o očiernenie Evy. Bolo to preto, že sama si nevedela nájsť prácu, a keď jej ju Janka našla, nepáčila sa jej. Dana nemá priateľa ani manžela, teda ani deti, preto jej vyhovuje žiť "z ruky do úst". A preto Janke narozprávala toľko lží. Čo však považujem za paradox je fakt, že dohry nechtiac vstupuje štvrtá postavička - Lucka. Ani chlp na nej nezostal suchý, ako si ju Evka (ohováraná hrdinka) vzala na paškál. Dozvedela som sa veci, ktoré mi vôbec nesedeli na bývalú spolužiačku, ktorá mala červený diplom a neskôr aj Dr. pred menom. Chúďa, to by sa musela istotne zblázniť.
Takže záver. Závidíme všetci. Je však len na nás ako s tým naložíme. A preto budem radšej pracovať na sebe než na fabulovaní príbehov iných.
