Ako funguje naše školstvo. Biedne. Na prvý pohľad. A ten druhý len potvrdí krutú skutočnosť. Bieda týchto inštitúcií väzí bohviekde, ale je pravdepodobné, že narušiteľom môže byť ktorýkoľvek článok. Riaditeľom počnúc a rodičmi končiac.
Zaprášený plagát s obsahom, že táto škola je zaradená medzi tie s európskou kvalitou. Nuž, neviem aká úroveň je v Rumunsku, ale aj to patrí do Európy. Bez urážky.
Takže pekné, zarámované....človek má chuť si to overiť už len pri pohľade na nevábne temné triedy a učiteľov, ktorých správanie pripomína vzorku psychiatrickej liečebne.
Pán riaditeľ je úžasný. Je rád, že má svoje miesto a váži si ho. Je to miesto jeho nesplnených snov. Stavia dom, nie že by to priamo súviselo s jeho profesiou, ale stavia ho precízne....veď ako riaditeľ nemôže bývať len tak ledabolo.
Jeho úbohosť však väzí niekde úplne inde. Nepozná svojich žiakov. Ani po mene. Nuž, komických situácií si tu užijete neúrekom. "Á, Jožko Mrkvička, tak ten vyhral, nooo, ten je šikovný!" Jeho Jožko Mrkvička už našu školu nenavštevuje. Takže nechápe nechápavý výzor šťastného kolegu. V pamäti pána riaditeľa uviazol Joži ako vetchý konárik v prúde jeho inak veľmi jasných myšlienok na nové vodovodné batérie, na ktorých sa nemôže dohodnúť s manželkou.
Zástupca riaditeľa zasa zastáva názor, primerane si rozložiť svoje sily, aby som sa neprepracoval. Inak, všetka česť, pracuje s plným nasadením. Pri prijatí do zamestnania upozorňuje na to, aký hlupáci žijú v ich dedine, sám tam býva... Jeho čaro však spočíva v tom, že dáva svojim podriadeným pocit dôležitosti a tí, v snahe vyniknúť, plnia nesplniteľné. Takže nečudo, že vo voľnom čase nakupujú, hrajú sudoku, solitéra alebo sa proste opijú a vôbec sa tým netaja.
Nuž, ale funguje to. A proti tomu niet čo namietať. Kto namietne - poletí, alebo radšej odíde sám.
Týmto chcem poďakovať všetkým riaditeľom, učiteľom i rodičom, ktorým to na ich školách funguje. I napriek všetkým prekážkam.
