Anestézia nepomáha, bolesť väzí pod povrchom a vynára sa v najnevhodnejšej dobe. Volám to život. A bolesť k nemu patrí. Aj strhávanie náplastí. Skúšali ste odlepiť leukoplast pomaly? Skúšali:) Volá sa to zbabelstvo. Bohužiaľ, aj viac bolí. Takže zbabelec nie je len urážka, je to skutočné utrpenie.
Takto som uvažovala, dokým som hrdinsky zvládala svoje problémy. Ale nie vždy to ide. Niekedy treba prijať podanú ruku.
Ďakujem všetkým, ktorí sa v mojom živote o to aspoň pokúsili.
P.S.: Som presvedčená, že na mnohých táto úvaha bude pôsobiť pesimisticky, ale ja len verím, že zopár ľudí nakopne k tomu, aby prestali tvrdohlavo odmietať pomoc druhých...






