Závidím. A ešte ako! A vy? Mojkovia nezávistliví. Dusíte to...ja viem. Aj ja som dusila. Aké krásne vlasy....stop! Nie, nie. Nezávidím...by som ju rozdrapila, jej ich podpálim, nech má ježa ako ja...!
Jasné, závisť je pliaga. Nezáviďte. Hlavne ak nie je čo. Dobrý vzťah...houbeles, hádajú sa potichu. Pekná postava...má silikóny, pssst! Dobrá práca...zoderie sa alebo je skrátka workoholik...atď.
Takže, závidieť, či nezávidieť. To je otázka....
Záviďte a úprimne. Ako mne jedna pani. Pozrela na obrázky, ktoré machlím a zhíkla: Boooože, jak vám závidím! A hneď si dva odo mňa aj kúpila. Správna baba. A pekne si to aj priznajte. Bude vám ľahšie. Peťo Nagy to vystihol asi najlepšie...hovniválik si gúľa svoju guľôčku, ostatní ho pozorujú po očku....a keď ochutnajú, zistia, že je to h...
Nuž, tak to chodí. Skrytá závisť plodí intrigy a klebety a oberá o energiu. Závidieť treba vedieť. Správne závidiaceho človeka tento zlý zlý škaredý pocit poháňa dopredu a tí chápavejší si začnú gúľať svoju vlastnú guľku.
Takže ja závidím, všetko a každému. A vôbec sa tým netajím.
