Chlapec
Každý deň cestujem autobusom
Raz som stála na zastávke a stal tam chlapec. Teta, teta, bude meškať autobus. No a?(Daj mi pokoj) Ale bude meškať....😤 Ako som nastupovala, prezrela som si ho, veľmi pekný asi 16 ročný chlapec. Sama pre seba som sa usmiala. Stretávala som ho odvtedy často. Sedel s dievčinou tak, aby som ich videla. Odbiehal do zadu autobusu, za kamaratmi. Dievča sa neisto obzerali za ním.
Pochopila som, že chce upútať moju pozornosť, bolo to také detské, robili sme to aj my. Avšak čo bolo zaujímavé, bola jeho odvaha.
Inokedy.Sadol si blízko mňa a oproti sebe posadil chlapca, ktorý mal niečo s hlasom a cítila som, že nie sú dobrí kamaráti. Že sa mu venuje, že on je dobrý. Haha. Keď som vystupovala, urobil gesto, že ma púšťa prvú. Uklonil sa a natiahol ruku ako nejaký môj lokaj. Bolo to priehľadné, príliš teatrálne ale pekne zároveň
Bol to taký blázon v dobrom slova zmysle.
Išla som peso po dedine domov. Išiel oproti mne. Pozreli sme sa na seba a všimla som si, že je nahnevaný. Na mňa??
Sedela som v autobuse. Sadla som si smerom dozadu. Vzadu stáli asi 3 dievčatá, Veľmi sa smiali a jedna pozerala na mňa. Najprv som nevedela prečo. Pozrela som von oknom a tam stál chlapec, pozeral na dievčatá a ukazoval prstom fuck off. Úprimne, dost mi to pokazilo náladu. Vyzeral byť veľmi nahnevaný ale snažil sa tváriť chladne. Bolo to nepríjemné ,ako tam tak stal s natiahnutou rukou. Dievčatá sa začali smiať ešte hlasnejšie. Pochopila som, s jednou z nich chodil, asi ho nechala.
Iný deň, autobus zastal na zastávke. Stál tam aj s kamošom. Zbadal ma a nahodil úsmev, akože on je ok, nič sa nedeje. Otočila som k nemu tvár a tvárila som sa nahnevane. V skutočnosti som sa chcela naňho usmiať a nemohla som. Hypnotizoval ma aj keď sa autobus pohol. Ešte som zachytila jeho tvár. Pozeral mojím smerom a v tvári mal smútok. Odvtedy som ho nevidela
